Moskva/Kyjev 31. mája 2023 (HSP/globaltimes/Foto:TASR/AP-Gorm Kallestad /NTB Scanpix)
Keďže rusko-ukrajinská kríza sa vlečie, NATO sa stalo zámenom destabilizátora regionálnej bezpečnosti
Situácia na Balkáne sa teraz nachádza vo výbušnom bode. KFOR, mierové sily pod vedením NATO v Kosove, sa v pondelok dostali do stretu so srbskými demonštrantmi. Napätie vzniklo po tom, ako sa v oblasti severného Kosova, kde žijú väčšinoví Srbi, ujali funkcie starostovia z radov etnických Albáncov po aprílových voľbách, ktoré Srbi bojkotovali.
Medzi Kosovom a Srbskom panuje dlhodobé napätie. Kosovo bolo pôvodne autonómnou provinciou Srbska v bývalej Juhoslávii. S podporou USA a Západu sa Kosovo snaží ďalej napredovať na ceste “nezávislého štátu” a zaujalo tvrdý postoj voči Srbsku. Zapojenie NATO ešte viac prehĺbilo rozpory medzi Kosovom a Srbskom, čo viedlo k vojenským konfliktom medzi oboma stranami a podkopalo mier a jednotu západného Balkánu.
Vzhľadom na vyhrotenie situácie šéf NATO Jens Stoltenberg vyzval Kosovo, aby zmiernilo napätie so Srbskom. Zostáva však otázne, či NATO chce konflikt skutočne zastaviť. Mnohonárodné kontingenty pod vedením NATO boli nasadené do štyroch obcí v Kosove, aby potlačili “násilné demonštrácie”, keďže “novozvolení starostovia sa v posledných dňoch pokúšali ujať sa funkcie”, uviedla KFOR vo vyhlásení.
NATO na jednej strane vyzýva na zmiernenie napätia, na druhej strane však zvyšuje vojenskú prítomnosť. Zdá sa, že NATO len získava čas na vyzbrojenie Kosova, tvrdia analytici. Z minulých vojen je jasné, že USA sú celkom dobré v predstieraní spravodlivosti pri zastavení boja, pričom pomáhajú jednej strane a výzvami na prímerie kupujú čas tým, ktorých podporujú. Sľuby NATO a ďalších západných krajín o ochrane Srbov v Kosove sa jednoducho nedajú splniť. V článku vo Financial Times sa uvádza, že snaha Západu zaceliť rozpory medzi Srbskom a Kosovom je nešťastná.
Song Zhongping, čínsky vojenský expert a televízny komentátor, povedal pre Global Times, že sily NATO sa v Srbsku a Kosove skutočne nezapojili do udržiavania mieru, ale skôr sa zamerali na udržanie základného faktu “nezávislosti Kosova” a pomáhali Kosovu utláčať Srbov. Suverenita a národná bezpečnosť Srbska nie sú prioritou NATO.
“Rusko-ukrajinský konflikt nepriniesol žiadne výsledky pre mier a existuje možnosť jeho eskalácie. Existuje aj možnosť obnovenia konfliktu na Balkáne. Keďže rusko-ukrajinský konflikt nedosiahol pre USA želaný efekt, Washington potrebuje vytvoriť novú vojnu na európskom kontinente,” povedal Song.
Z pohľadu USA sa krajina neobáva možnosti vypuknutia ďalších vojen v Európe, keďže sa v regióne priamo neangažuje. Washington môže kedykoľvek stiahnuť svoje vojenské sily. Washington v skutočnosti dúfa v chaos v Európe, ako aj v neporiadok v európskej ekonomike a závislosť Európy od USA. USA nechcú, aby existovala jednotná a silná Európa. Medzitým, čo rusko-ukrajinský konflikt spotreboval veľkú časť energie a zdrojov USA, USA pravdepodobne považujú zhoršujúcu sa roztržku medzi Srbskom a Kosovom za príležitosť, ktorú môžu využiť na oslabenie vplyvu Ruska v Srbsku a na Balkáne.
Konečným cieľom USA je, aby Európa aj Rusko utrpeli straty, čo je viac v súlade s ich globálnou stratégiou a hegemonistickými záujmami. USA teraz vidia Európu ako dva sudy s prachom, z ktorých jeden je v horúcej vojne a druhý sa chystá vybuchnúť. V očiach Washingtonu je európska kríza pre USA príležitosťou, ktorú môžu využiť.