Naposledy sme to vedeli už jeden a pol roka dopredu. Teraz máme rovnakú obavu

Bratislava 3. septembra 2023 (HSP/Foto:TASR-Ján Krošlák)

Vo vzduchu je cítiť zvláštny zápach. Presne ten istý sme cítili, keď sme už 19 mesiacov pred zvolením generála Pavla vedeli, že sa stane prezidentom. Teraz ohlásil kandidatúru na prezidenta globalistický žoldnier Ivan Korčok

V júni 2021, teda viac ako jeden a pol roka pred prezidentskými voľbami v Českej republike, sme o dnešnom českom prezidentovi napísali toto:

„Svoju prezidentskú kandidatúru oficiálne ešte neoznámil, ale je viacero indícií nasvedčujúcich tomu, že sa tak čoskoro stane. Založil iniciatívu Dobrý anjel ,Spolu silnější‘ a zbierku na pomoc ľuďom v prvej línii v boji proti korone a jej obetiam, aby bolo jasné, že má veľké srdce, skrátka presne také, aké má mať milovaný otec národa. S takouto agendou a fúzmi ako od tatíčka Masaryka Pavel intenzívne cestuje po celej Českej republike a agituje. A hoci prezidentské voľby sú ešte viac ako jeden a pol roka vzdialené, generál Pavel už do svojho tímu inštaloval špičkového poradcu pre volebné kampane Michala Repu. Áno, nemýlite sa, presne toho istého Repu, ktorý pomohol dostať sa do prezidentského kresla Zuzane Čaputovej. Takže zdá sa, že sa bratia Česi majú na čo tešiť: ak nevezmú na jar 2023 rozum do hrsti, tak budú mať svoju vlastnú Čaputovú, ale ešte v oveľa odbrzdenejšej podobe – v generálskej uniforme, s turbo naspídovaným egom natovského jastraba.“

O 19 mesiacov neskôr si český národ s presvedčivým náskokom zvolil Petra Pavla po Havlovi, Klausovi a Zemanovi za svojho ďalšieho prezidenta (viď tu: https://www.hlavnespravy.sk/maju-uz-v-cechach-pripravenu-svoju-caputovu-do-prezidentskych-volieb-2023/2612894 ).

Samozrejme, nikto si nemôže byť dopredu ničím istý na sto percent, ale už vtedy bolo evidentné, že padlo „na vyšších miestach“ rozhodnutie, že Pavel je pripravený káder, poverený dôležitou úlohou.

Prečo to píšeme? Nie, naozaj nie preto, aby sme ukázali akú dobrú krištáľovú guľu máme v redakcii. Dôvod je iný: chceme ľudí varovať. Chceme ukázať, že niektoré veci nie je ťažké predvídať. Tu máme do činenia s technológiou, ktorá bola overená mnohými rokmi praxe na mnohých miestach sveta. S plánovaním, ktoré presahuje horizont dní či týždňov, ktorý je prirodzený pre povrchných pozorovateľov z radov voličov.

Keď sa v Bratislave rozbehla kampaň, v dôsledku ktorej bol inštalovaný do funkcie primátora Matúš Vallo, keď sa spustila predvolebná šou tandemu Mistrík – Čaputová, keď sa rozbehla predvolebná spanilá jazda Petra Pavla… vždy to bolo čímsi podobné. Vždy bolo vo vzduchu cítiť čosi špecifické. Akýsi tenký hlások šepkal: toto, čo sa deje, nie je žiadna náhoda, ale detailne pripravená súčasť veľkého plánu. To isté je vo vzduchu aj teraz. Cítite to aj vy?

Nič nie je jednoduchšie, než sa vysmiať takémuto vešteniu. No dobre, môžeme sa aj pomýliť, tá naša veštecká guľa už nie je najnovšia, tuším sa aj naštrbila, keď sa nám pri predpovedaní následkov vládnutia hegero-matovičo-ódoro-čaputovskej junty od hrôzy odkotúľala dolu schodami. Ale teraz naozaj až príliš zreteľne ukazuje, že s Korčokom to ktosi myslí smrteľne vážne. Ak sa niečo mimoriadne nestane, tak sa o sedem mesiacov pohodlne stane prezidentom.

Voľby sa v zmysle zákona musia konať najneskôr do 16. apríla 2024, pravdepodobne o niekoľko dní alebo týždňov skôr (Veľká noc bude v dňoch 29. marca až 1. apríla, takže voľby budú možno týždeň pred alebo týždeň po Veľkej noci). Dovtedy budú profesionálne tímy pracovať na imidži Ivana Korčoka, aby v pravú chvíľu boli jeho preferencie optimalizované, aby nielen malomestská kaviareň a progresívny instagram, ale aj všetky ostatné cieľové skupiny – mamičky na materskej, Rómovia, Maďari, východniari, chudoba, snobi, pracovníci globálnych otrokární, nerozhodní… skrátka aby všetci boli v dostatočnej miere spracovaní, aby v konečnom dôsledku urobili potrebný výsledok.

Je to technológia. Vedecky prepracovaná technológia, postavená na štatistike. Nepresvedčia všetkých, ale presvedčia ich dosť na to, aby to vyšlo. V Českej republike sa im to podarilo zvládnuť perfektne a zatiaľ nevidno žiadny pádny dôvod, prečo by sa im to nemalo podariť aj u nás.

Stránka ivankorcok.sk je už v plnej prevádzke a vidno na nej stopy práce profesionálneho tímu – nielen pokiaľ ide o vizuálnu a formálnu stránku, ale predovšetkým po stránke obsahovej. Tie texty sú napísané práve tak, aby tí, ktorí majú pochybnosti o konkrétnych kvalitách Ivana Korčoka, tie pochybnosti stratili.

Korčok podľa textov na svojej stránke, vzhľadom na množstvo „medových“ rečí o službe vlasti, o Slovensku vyznieva ako oddaný vlastenec. Človek by takmer uveril, že to nie je hardcore káder globalistov, ale človek, ktorý doma na záhrade s valaškou (alebo Valáškom?) každý večer preskakuje vatru zvrchovanosti.

Na Korčokovej stránke sa tiež píše: „Členstvo v NATO a EÚ našu suverenitu neohrozuje.“ My si spomíname aj na to, ako na prvej tlačovej konferencii po ustanovení novej vlády v roku 2020 Korčok ako nový minister zahraničia spolu s vtedajším predsedom parlamentného výboru pre európske záležitosti Tomášom Valáškom pred Národnou radou slávnostne vyhlásili, že spolu s novou vládou prichádza aj zásadná politická zmena v prístupe Slovenska k Európskej únii: „V Programovom vyhlásení vlády sa úplne jasne hovorí, že európska politika nie je zahraničná politika, je to domáca politika. To nie sú dva svety: My sme Brusel a Brusel je tu, na tomto mieste.“ Toto vyjadrenie hovorí všetko o jeho vlastenectve: pomer toho, do akej miery sa Brusel prispôsobuje Bratislave, a do akej miery sa Bratislava prispôsobuje Bruselu, presne zodpovedá pomeru medzi Korčokom-globalistom a Korčokom-vlastencom.

A len tak mimochodom: keď sme vtedy chceli Korčokovi položiť otázku, odpoveď bola okamžitá: „Hlavné správy nie.“ To iba tak na okraj, keby sme sa náhodou mali dočkať rečí o „prezidentovi všetkých občanov“, podobne ako sme to zvykli počúvať od jeho predchodkyne…

Vráťme sa však k webovej stránke Ivana Korčoka. Je na nej zhrnuté všetko cez Železnú oponu až po – samozrejme, ako inak – Ukrajinu. A dokonca sa prihlásil aj k roku 1998 a k vláde Mikuláša Dzurindu. To naozaj nemusel, tým asi veľa bodov nezíska, to je možno jediná chybička, ktorej sa zatiaľ dopustila zahraničná réžia jeho kampane. Predsa len, v týchto zahraničných kruhoch je Dzurinda a jeho vláda velebená ako to pravé orechové a neuvedomujú si, že Slováci zloduchov Dzurindu, Mikloša a spol. vnímajú trochu inak.

Čo však Korčokovi nalinkovali neomylne, je nadstranícka prezidentská póza. „Chcem, aby ľudia konečne šli dolu z barikád,“ píše. A tiež toto: „V demokracii je zdravé a prirodzené, ak existujú ideologické a politické rozdiely v názoroch na smerovanie spoločnosti. Potrebujeme však prekonávať bariéry medzi jednotlivými názorovými tábormi v spoločnosti, a hlavne sa musíme v politike i verejnom živote počúvať viac a bez predsudkov. Konzervatívci a liberáli, kresťanskí aj sociálni demokrati, pravičiari i ľavičiari sa musia začať rozprávať medzi sebou a nehovoriť len o sebe. Chcem tomu napomôcť.“ Krásne, však? Každý voličský hlas sa hodí… Zvyknime si na túto jeho novú tvár, budeme ju možno vídať najbližších takmer šesť rokov…

Naozaj nechceme šíriť poplašnú správu (napokon, je to trestné), ale hrozba, že sa prezidentom stane globalistický kvisling Ivan Korčok, je veľmi aktuálna. Ak zdravé slovenské politické sily v najbližších mesiacoch nenájdu vhodného prezidentského kandidáta a nezjednotia sa na jeho podpore, tak sa akcia „agent Pávek“, ktorá u susedov mala taký veľký úspech, zopakuje aj na Slovensku.

A ešte jednu vec by bolo dobré pripomenúť. Kým ostatní konkurenti so svojou kampaňou čakajú na obdobie po parlamentných voľbách, Korčok to rozbalil mesiac pred voľbami, čím (akiste nechtiac, všakže?) tiež svojím dielom tie voľby ovplyvnil. Môžeme si len domyslieť, komu tým pomáha.

Prezidentské voľby budú o sedem mesiacov.