Môj profil 
Predplatné
A tie sú pre autorku tejto stratégie Oľgu Pietruchovú, generálnu riaditeľku Sekcie rodovej rovnosti na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny SR prioritou. Človek si povzdychne, chválabohu, aspoň, že už nebojuje za potraty. Samozrejme, ani tie stratégia neobišla, keďže podľa nej by mali byť ideálne preplácané zo zdravotného poistenia, teda hradené všetkými nami. Žiaľ, aj zvyšok tohto ideologického dokumentu je úplne problematický, lebo na pohlavie sa hľadí cez okuliare moci a na človeka cez novú kategóriu rodu odmietajúcu pohlavie.
No kritizovanie takého návrhu, ako je rozširovanie škôlok, sa zdá byť aj pre niektorých nepochopiteľným. A ja si dovolím povedať, že ide o riešenie proti rodine. Nie preto, že „materská“ škôlka má suplovať matku doma, ktorá tak môže pracovať. Nie preto, že cieľom štátnej stratégie je tlačiť ženu do kariéry, mať menej detí a zameriavať sa viac na zvyšovanie životnej úrovne zvyšovaním príjmov domácnosti. Môj hlavný dôvod je v tom, že je to nespravodlivé, neefektívne a predražené riešenie.
Mnohé matky by prijali dostávať mesačne 630 Eur na dieťa od 3. do 6. rokov. Ak by sa zrušilo štátne financovanie škôlok /424 mil. Eur/, presne taká sumu vychádza na jedno dieťa, ktoré je teraz v škôlke /cca 55 000/.
T.z., že ak by matka mala aj dve deti, tak by mala dvakrát takú čiastku, ale možno aj za jednu dávku by jej to stálo za to. Za tie peniaze by sa vedela deťom pekne venovať namiesto práce za pásom, kým jej deti trávia čas s cudzími tetami. Lacné škôlky majú byť výhodou práve pre tie matky, ktoré zarábajú minimálnu mzdu. Ale ony zarobia len toľko, čo stojí štátna starostlivosť o ich dve deti. Nepochybujem, že tieto matky by si rady vymenili rolu s učiteľkou, ktorá nech má svoje deti, alebo ide pracovať za pás. Aj by ich to motivovalo mať viac detí, menší kolektív.
Tie, ktoré by mali príležitosť si zarobiť oveľa viac a uprednostnili by to pred starostlivosťou o deti, môžu pekne do práce a túto sumu použíjú na zaplatenie súkromnej škôlky. Keď štát zabezpečuje škôlky, môže to vyhovovať jednej rodine, ale nie druhej. No každá jedna rodina to zaplatí. A v tom je obrovská nespravodlivosť štátom dotovaných lacných škôlok, že niekto to musí zaplatiť. Štát oberie každého pracujúceho rodiča o peniaze, aby niektorej rodine dal niečo zdarma. Pritom môže ísť o veľkú rodinu, ktorej vyhovuje, že matka je doma s deťmi, alebo o rodinu, ktorá má možnosť stráženia detí u starého rodiča, no aj tieto rodiny musia odoprieť zo svojho príjmu svojím deťom a dať na iné deti, ktorých rodičia majú pritom oveľa vyššie príjmy vďaka zamestnaniu oboch rodičov.
Bez babysittingu plateného z našich daní by aj rodiny držali viac pokope, potrebovali by sa viac navzájom. Ale to už je syndróm sociálneho/socialistického štátu, že nahrádza manžela, lebo sa postará o slobodnú matku, o starého, chorého. Už netreba mať deti, lebo štát zabezpečí dôchodok v starobe. Netreba sa úctivo správať k príbuzným, lebo v prípade ochorenia starostlivosť poskytuje štát. Mladá žena už nemusí dbať na výber partnera, lebo jej a jej deťom už nehrozí prepad do chudoby, ak ju otec jej detí opustí. Dostane vyššie príspevky ako slobodná matka, škôlku a školu „zdarma“, ešte aj univerzitu. Starostlivosť o deti je zodpovednosťou rodičov, nie štátu, ktorý si peniaze na tieto služby „zdarma“ násilne vynucuje z našich daní. Radšej nech nám tie peniaze ponechá. Pracovať pol roka pre štát na zaplatenie daní a odvodov, je otročenie a prvá prekážka mať viac detí.
Jana Ray-Tutková
.JPG)
.jpg)
