Pracovníci úradu realizovali audit v druhej polovici minulého roka. Svoje zistenia budú porovnávať s výsledkami obdobných kontrol z Maďarska, Poľska či Bieloruska.

“Hygienici, lekári a zástupcovia samospráv svojím aktívnym nasadením pomohli Slovensku zvládnuť kritickú pandemickú situáciu,” povedal podpredseda úradu Ľubomír Andrassy.

Ako ďalej uviedol, zástupcovia rezortu zdravotníctva či členovia Ústredného krízového štábu sa vyhýbali zodpovednosti a rozhodnutia ponechávali na Úrade verejného zdravotníctva SR. Hygienici vo viacerých prípadoch suplovali podľa kontrolórov iné štátne inštitúcie, a to aj bez jasných zákonných kompetencií.

NKÚ identifikoval riziká v oblasti ochrany obyvateľov pred infekčnými chorobami ešte v roku 2019

NKÚ identifikoval riziká v oblasti ochrany obyvateľov pred infekčnými chorobami ešte v roku 2019. Andrassy pripomenul, že významnú úlohu pri ochrane verejného zdravia zohráva očkovanie. Poukázal napríklad na to, že v súčasnosti sa vďaka očkovaniu proti pravým kiahňam darí zachrániť asi tri milióny ľudských životov.

“Slovensko úspešne zvláda očkovanie detí proti desiatim prenosným ochoreniam. Plošne sa držíme nad úrovňou 95 percent zaočkovanosti detskej populácie. V poslednom čase sa však z dôvodu vplyvu negatívnych kampaní na sociálnych sieťach či rôznych dezinformácií zo strany veľmi úzkej skupiny jednotlivcov v médiách dostávame pod hranicu kolektívnej imunity,” skonštatoval podpredseda NKÚ.

Poukázal však aj na pokles zaočkovanosti slovenských detí hlavne proti osýpkam, mumpsu a rubeole, ktorá sa dostala na úroveň 93 až 94 percenta, a to v Bratislave. Medzi rizikové regióny sa podľa zistení tiež radia Spišskonovoveský a Levočský okres. Na Spiši sa miera zaočkovanosti detí proti nebezpečnému tetanu, záškrtu, čiernemu kašľu a detskej obrne dostala podľa kontrolórov pod hranicu 90 percent.

Andrassy pripomenul, že Slovensko v roku 2005 zmenilo centrálny systém zabezpečenia očkovacích látok na decentralizovaný. Kontrolóri zistili, že po zmene opakovane dochádza k lokálnym, ale i celoplošným výpadkom očkovacích látok. To následne vedie k narušeniu plynulého povinného očkovania, nedodržiavaniu očkovacích termínov a k zvyšovaniu rizika šírenia infekčných ochorení.

“Rezort zdravotníctva by mal v čo najkratšom čase iniciovať vytvorenie národného očkovacieho registra, aby kompetentní mali v reálnom čase jednoznačné a objektívne informácie nielen o zaočkovaných ľuďoch, ale aj o aktuálnom stave prístupných vakcín. Je to jedna z ciest, ako dostať kolektívnu imunitu pod kontrolu a ako garantovať každému občanovi dostupnosť nevyhnutných a bezpečných vakcín,” dodal podpredseda NKÚ.

 

Rezort zdravotníctva aj členovia ústredného krízového štábu  sa vyhýbali zodpovednosti za pandémiu

Zástupcovia rezortu zdravotníctva či členovia ústredného krízového štábu (ÚKŠ) sa vyhýbali zodpovednosti v súvislosti s pandemickou situáciou a rozhodnutia ponechávali na Úrade verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR. Skonštatoval to podpredseda Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR Ľubomír Andrassy v súvislosti s auditom, ktorý sa realizoval v druhej polovici minulého roka.

“Hygienici vo viacerých prípadoch suplovali iné štátne inštitúcie, a to aj bez jasných zákonných kompetencií,” povedal Andrassy.

Doplnil, že suplovali hlavne zástupcov rezortu zdravotníctva a rezortu vnútra, konkrétne tých, čo majú riadiť krízový manažment na úrovni okresných úradov. Kritickú pandemickú situáciu mali svojím aktívnym nasadením pomôcť zvládnuť hygienici, lekári a zástupcovia samospráv.

Pandémia spôsobená ochorením COVID-19 odhalila legislatívne nedostatky

Pandémia spôsobená ochorením COVID-19 odhalila podľa NKÚ v systéme ochrany verejnosti pred infekčnými ochoreniami kompetenčné aj legislatívne nedostatky. Slovensko nemá k dispozícii funkčnú sieť registrov, existujúce informačné systémy neposkytujú dostatočné dáta pre komplexné analýzy. Táto negatívna skutočnosť sa prejavila hlavne v prvých týždňoch od vyhlásenia mimoriadnej situácie, keď analytici a odborníci pracovali v časovom sklze a s čiastkovými informáciami, poukázal NKÚ. Pozitívnu úlohu podľa kontrolórov zohrali zamestnanci úradov verejného zdravotníctva, ktorí reagovali v predstihu a prvé výstrahy vydali už v závere januára 2020.

Národná kontrolná autorita vo svojej správe určenej poslancom Národnej rady SR pripomína, že Slovensko mohlo byť na mimoriadnu situáciu pripravené lepšie, a to aj vďaka zmene legislatívy, ktorú ešte na jeseň 2019 predložil do parlamentu hlavný hygienik SR na základe skúsenosti regionálnych úradov verejného zdravotníctva pri riešení lokálnych epidémií spôsobených chrípkou, vírusovou hepatitídou A či salmonelózou. Poslanci novelu zákona o ochrane verejného zdravia neschválili.

“Ministerstvo zdravotníctva k svojim úlohám pristupuje s plnou zodpovednosťou a maximálnym nasadením so zreteľom pacienta a zdravotníka na prvom mieste. Touto optikou pristupujeme k všetkým úlohám z akejkoľvek platformy, či už ide o rokovania vlády SR, ústredného krízového štábu, Pandemickej komisie vlády SR a iných,” uviedla v piatok v reakcii pre TASR hovorkyňa rezortu zdravotníctva Zuzana Eliášová.