Môj profil 
Predplatné
Vychádzali z údajov Štatistického úradu SR a Štatistického úradu EÚ. Presvedčili sa, že sa v prípade mladých ľudí nejedná o žiadnu malú skupinku obyvateľstva. Potvrdzujú aj štatistiky. Počet Slovákov vo veku 15 až 24 rokov dosiahol na konci vlaňajška takmer 625 tisíc a vo veku 25 až 29 rokov úroveň 421 tisíc. Dohromady teda prekročil hranicu jedného milióna. Mladosť a štúdium idú a majú ísť dohromady. Kvalitné vzdelanie je totiž základným pilierom pre uplatnenie sa na pracovnom trhu.
Analytici uvádzajú, že denné štúdium na stredných a vysokých školách /I. a II. stupeň/ podľa údajov Ústavu informácií a prognóz školstva navštevuje takmer 350 tisíc študentov. Pracujúcich Slovákov nájdeme vo vekovej kategórii od 15 do 24 rokov približne 144 tisíc, čo je takmer štvrtina z ich celkového počtu. Spomedzi mladých od 25 do 29 rokov pracujú viac ako dve tretiny, t. j. takmer 287 tis. ľudí.
Je tu však jeden problém. Nie všetci mladí Slováci však majú také šťastie a je im umožnené študovať alebo pracovať a získavať tak cenné skúsenosti. Medzi mladými Slovákmi, ktorí ešte neoslávili 25. narodeniny, nájdeme zhruba 73 tisíc nezamestnaných. Bez práce je tak podľa metodiky Eurostatu každý tretí ekonomicky aktívny Slovák do 24 rokov a približne každý piaty od 25 do 29 rokov.
Analytici poukazujú na to, že takto vypočítanú mieru nezamestnanosti mladých však ovplyvňuje nielen počet ľudí bez práce, ale aj počet ekonomicky aktívnych mladých ľudí. A práve ich počet je u nás nižší ako v zahraničí, nakoľko sa do neho nezapočítavajú študenti, ktorých máme v porovnaní s inými krajinami pomerne veľa. Nezamestnanosť mladých – je to problém, ktorý trápi nielen Slovensko, ale aj celú Európsku úniu. Jej pôvodcami sú predovšetkým nedostatočná prax, nevhodná kvalifikácia či premrštené požiadavky mládeže. Ruku k dielu ale pridáva aj vzdelávací systém, ktorý sa dostatočne neprispôsobuje trhu práce a požiadavkám zamestnávateľov.
Ako potvrdzujú viaceré prieskumy, Slováci sa do podnikania príliš nehrnú a radšej uprednostnia prácu zamestnanca. Platí to aj v prípade našej mladej generácie. Spomedzi ekonomicky aktívnej mládeže vo veku 15 až 24 rokov predstavuje podiel samostatne zárobkovo činných ľudí len 5,4 %. A v kategórii 25 až 29 ročných takto podniká len zhruba desatina ekonomicky aktívnych Slovákov.
Bohužiaľ, byť zamestnancom však zákonite neznamená, že trávime v práci minimálne osem hodín denne. Takmer desatina mladých zamestnaných Slovákov do 24 rokov pracuje na čiastočný úväzok. Niektorým skrátený pracovný čas vyhovuje, nakoľko im umožňuje venovať sa popri práci aj ďalšiemu štúdiu. Mnohí mladí ľudia ale pracujú „kratšie“ preto, že inú prácu nezohnali. Podobne je na tom zrejme aj nemalá časť dočasných zamestnancov.
Analytici zdôrazňujú, že viac než pätina Slovákov vo veku 15 až 24 rokov totiž vykonáva „len“ dočasnú prácu. S pribúdajúcimi rokmi ale ich podiel klesá a medzi 25 až 29 ročnými nájdeme už iba 8,8 % dočasne zamestnaných. Ľudia vo veku do 19 rokov pracujúci na plný úväzok vlani v priemere zarobili menej ako 500 eur mesačne v hrubom. S pribúdajúcimi rokmi však naše platy mieria smerom nahor.
Vo vekovej kategórii 20 až 24 ročných dostával priemerne zarábajúci Slovák vlani v hrubom 641 eur mesačne. A po prehupnutí sa cez „dvadsaťpäťku“, no pred dovŕšením tridsiatky, sa jeho plat vyšplhal už na 834 eur, čo je dokonca o 10 eur viac ako priemerná minuloročná mzda v slovenskom hospodárstve.
eu
.jpg)
.JPG)
