Naozaj je Progresívne Slovensko stranou mladých? A koľko vlastne majú títo ľudia rokov? Tak sa pozrime na vek novo zvolených poslancov z tohto klubu: Šimečka 39, Truban 39, Plaváková 39, Spišiak 60, Valášek 51, Stohlová 34, Bihariová 43, Sabo 41, Jaurová 51, Wiezik 43, Dvořák 32, Kosová 48, Kišš 40, Petrík 40, Gažovičová 36, Štefunko 46, Prostredník 60, Hellebrandt 41, Jurík 33, Mesterová 34, Hargaš 39, Števulová 40, Dubéci 37, Kleinert 49, Hanuliaková 43, Luščíková 48, Veslárová 35, Pekár 40, Kalmárová 64, Vančo 41, Šrobová 34, Dej 27.

Suma sumárum: okrem šéfa mládežníckej organizácie 27-ročného Dávida Deja, ktorý sa dostal do parlamentu ako posledný z poslancov PS, tak všetci ostatní sú vo veku nad 30 rokov, väčšina dokonca nad 40 rokov. Vekový priemer všetkých poslancov PS je viac ako 42 rokov. Nechajme na posúdenie čitateľa, či tu skutočne ide o nejakú stranu mladých.

Alebo ich svetonázor. Vraj je progresívny, čiže moderný, avantgardný, vraj sú stranou budúcnosti – lenže v skutočnosti ideologický rámec, v ktorom sa pohybujú, je už poriadne starý. Prakticky všetko sa to točí okolo dogmy, že kolektívny Západ je nositeľom univerzálnej pravdy a morálky, v dôsledku čoho je aj bohatší a rozvinutejší. Takto sme to vnímali už v časoch pred „nežnou revolúciou“ a už vtedy sa z toho zvykol odvodzovať záver, že keď sa Západu úplne odovzdáme do rúk, tak budeme aj my tým Západom a budeme sa mať rovnako dobre.

Tento pohľad bol krátkozraký od samého počiatku, ale najmä, už dávno sa ukázalo, že je mylný. Bohatstvo a skutočná „morálka“ Západu, to všetko je postavené na neokoloniálnom vyciciavaní zvyšku planéty, Západ je vrcholom pyramídovej hry, ktorej základňou sú aj deti hrdlačiace v otrokárňach tretieho sveta za pár dolárov na deň, farebné revolúcie, imperiálne vojny, globálny dolárový podvod a celý rad ďalších neprijateľných, naozaj už veľmi starých a nijako nie progresívnych fenoménov – toto si veľmi dobre uvedomuje každá naozaj moderná (čiže progresívna v pravom, pôvodnom význame toho slova) mladá generácia, ktorá chce priniesť niečo nové, zmeniť svet k lepšiemu.

Preto sa obhajcovia tohto starého, koloniálneho, imperiálneho sveta márne prikrývajú výrazom „progresívny“, ktorý si neprávom ukradli – ich svetonázor je totiž presným opakom tohto slova, je beznádejne staromódny, neperspektívny.

Toto všetko by však nemuselo až tak vadiť, keby riešenia, ktoré títo ľudia ponúkajú, boli naozajstné, keby boli progresívne v pravom zmysle tohto slova, čiže originálne, rozumné a lepšie než tie doterajšie. A tu je ten najväčší kameň úrazu. Keď si človek pozrie ich volebný program, tak nevidí nič iné, len bezradný populizmus, nezmysly a úchylnosti. Čisté bludy, amaterizmus a hrozbu ešte väčšej ekonomickej a spoločenskej katastrofy, než bol Matovič a spol.

Prečo to všetko píšeme? Lebo Progresívne Slovensko, keby to bola strana naozaj slovenská a naozaj progresívna – v pôvodnom politologickom aj lexikálnom zmysle toho slova – tak by vlastne bola ideálnym partnerom Smeru-SSD a Hlasu-SD do koalície. Význam pojmu „progresivizmus“, ktorý sa v priebehu stáročí menil, v súčasnosti totiž nemá od sociálnej demokracie až tak ďaleko – oba tieto smery akceptujú modernú trhovú ekonomiku a súčasne zdôrazňujú úlohu štátu a jeho sociálnej dimenzie.

Rozdiely medzi nimi sa navzájom takmer nebijú. Progresivizmus sa dnes definuje ako politický smer snažiaci sa o zlepšovanie života ľudí prostredníctvom sociálnych reforiem založených na pokroku vo vede, technike, ekonomickom rozvoji a sociálnej organizácii. A sociálna demokracia? Tá chce vlastne čosi podobné, len kladie menší dôraz na „technickú“ stránku zlepšovania života občanov a naopak, vo svojej pôvodnej podobe vychádza z pôvodných triednych pozícií zdôrazňujúcich odstránenie chudoby a útlaku znevýhodnených skupín. Zopakujme a zdôraznime: vo svojej pôvodnej podobe – pretože to, čo sa v dnešnej Európe chápe pod pojmom sociálna demokracia, a čo reprezentuje európskych sociálnych demokratov napríklad v Európskom parlamente, je na nerozoznanie od toho, čo sa tam chápe ako progresivizmus. (A jedno aj druhé potom už v skutočnosti nie je ničím iným, než len marketingovým dementným turbo populizmom.)

Prečo je Progresívne Slovensko tak principiálne proti partnerstvu so Smerom-SSD? Odpoveď je veľmi jednoduchá a všetci ju poznáme: tá ich progresívna nálepka totiž v skutočnosti nie je vôbec dôležitá: podstatné je, že sú to agenti globálneho Západu.

Títo ľudia nálepku progresivizmu ukradli a nikdy im nepatrila. Oni by spokojne niesli akúkoľvek inú nálepku – ich jediná skutočná identita je, že sú protinárodní, protislovenskí, probruselskí a najmä prowashingtonskí. Toto je ich náboženstvo, ideológia aj pravá politická príslušnosť a takto treba chápať ich snaženie – o nič progresívne tam nejde a nikdy nešlo.

Prečítajte si tiež:

• Danko obviňuje Pellegriniho – rokovania by šli lepšie
• Sulík: Ak nechceme návrat Fica, musíme Hlasu ponúknuť tento rezort
• Akú hru to zase hrá KDH? Je Majerský kúpený, alebo je to celé ešte inak?