Máme za sebou z hľadiska politického diania pomerne nevýrazný vnútropolitický víkend. On však vlastne ani nemohol byť vzrušujúcejší – či už išlo o televízne diskusné relácie alebo ostatné dianie, nič z toho nemohlo priniesť verejnosti definitívnu odpoveď na otázku, ktorá každého zaujíma najviac: ktorá z dvoch možných koalícií vznikne. A odpoveď na túto otázku ešte nemohla prísť, pretože kľúčoví aktéri ešte majú k dispozícii dosť veľa času, ktorý by bolo, z ich pohľadu, škoda nevyužiť na pokusy využiť vzniknutú situáciu čo najlepšie.

Ak minulý týždeň sa chvíľu už zdalo, že je všetko jasné, že KDH definitívne zavrhla myšlienku spojenia s PS, lebo predseda Milan Majerský to povedal pomerne zreteľne, tak po zasadnutí predsedníctva KDH opäť nie je jasné nič. Majerského zrejme ktosi „umravnil“ a koaličné spojenie KDH s PS je znovu v hre.

Majerského dokonca obvinili, že chce tajne pomáhať Smeru, že je kúpený. Alojz Hlina prišiel s verziou, že Majerský nemohol na svoj dom našetriť zo svojho platu, a že ho zrejme smeráci skorumpovali a vydierajú. Hlinovi v tejto konšpiračnej teórii neprekáža ani skutočnosť, že Majerského manželkou je europoslankyňa Lexmann, globalistka par excellence.

Mimochodom, tu možno ani nejde o skutočnú možnosť, že by KDH naozaj uvažovalo o toxickom spojení s liberálmi z PS, ktoré by ich asi nadobro zbavilo akéhokoľvek kresťanského nádychu. Môže to totiž byť aj falošná karta. Ak bude stále žiť aj alternatíva, že vládu bude skladať PS s Hlasom, SaS a KDH, tak Pellegriniho vyjednávacia pozícia pri jednaniach so Smerom bude silnejšia a úmerne tomu bude väčšia aj šanca, že Pellegrini vybojuje pre globalistické kádre niečo z kľúčových pozícií, ktorými sú premiérsky post a ministerstvá vnútra a zahraničia.

Zdá sa, že takto to čítajú aj v SNS, pretože v sobotu na sneme zdôraznili, že Pellegrini by mal verejnosti čím skôr oznámiť, na ktorú stranu sa vlastne chce prikloniť. SNS avizovala, že ak by Pellegrini dostal premiérsky post, na ktorý by normálne mal nárok predseda víťaznej strany, ktorou je Smer-SSD, tak v takom prípade by si aj SNS nárokovala „väčší podiel z koláča“.

Samozrejme, nad celým súčasným vnútropolitickým dianím sa ozývajú srdcervúce náreky globalistických médií, ktoré majú z Fica 2023 naozaj panickú hrôzu a všetkými možnými spôsobmi naznačujú, že drahá nevesta Hlas-SD by si mala vybrať za ženícha Progresívne Slovensko so svojimi družičkami podobnými tým dvom, ktoré zvyknú sprevádzať aj Mikuláša, keď príde k deťom do škôlky s darčekmi – viete, jedna celá v bielom a s krídelkami, a tá tmavšia s chvostom, rohami a kopytom.

Mimochodom, tie niektoré obavy globalistov o osud Hlasu a jeho predsedu sú naozaj dojímavé. Prednedávnom napríklad extrémistický denník SME priniesol článok s titulkom „Načo sú dve sociálne demokracie v jednej vláde. V Hlase varujú, že ich Smer zničí“, ktorého pisateľ prišiel s objavnou myšlienkou, že dve strany so socialistickým programom v jednej vláde sú čosi zlé, a že to nemôže dobre dopadnúť. Pravda, ten nekonečne dlhý rad prípadov, keď vo vládach na celom svete boli súčasne viaceré pravicové strany, to je niečo celkom iné, vtedy to je všetko v najlepšom poriadku…

Podobné slabomyseľné úvahy a krokodílie slzy nad tým, o čom aj oni vopred tušia, že sa neodvratne stane, však sotva čo zmenia na postoji Smeru a jeho predsedu k situácii, ktorá nastala. Je na Robertovi Ficovi, ako sa postaví k pokusom potenciálnych partnerov vydobyť si lepšiu pozíciu v budúcej koalícii a podľa jeho výrazu sa zdá, že časy, keď robil kompromisy, sa už minuli. Či je to naozaj tak, to sa môže ukázať už čoskoro, ak sa stane už štvrtýkrát predsedom vlády – ale v tejto chvíli je naozaj uveriteľná sebaistota, s ktorou vystupuje a hovorí, že premiérske kreslo neplánuje nikomu prenechávať.

V takom prípade by však Pellegrini musel akceptovať nejaký menej dôležitý post, napríklad funkciu predsedu Národnej rady. Ponuka od Progresívneho Slovenska je na prvý pohľad lepšia – Šimečka mu tú premiérsku stoličku ponúkol.

Zo strany PS to bol posledný, najvyšší tromf. Bude to stačiť, aby Pellegrini definitívne otočil kormidlom? Nechá sa zlákať, alebo sa zamyslí aj nad tým, čo by mohlo nasledovať, ak by si vybral túto ponuku?

No len si to predstavte. Ako by mohlo vyzerať hlasovanie o návrhu PS napríklad znížiť dôchodky v koalícii, kde by mali držať jednotnú líniu ľudia ako Denisa Saková, Matúš Šutaj Eštok, Erik Tomáš, Ondrej Dostál, Mária Kolíková, Jana Bittó Cigániková… Čo myslíte, ako dlho by takéto „bratstvo“ mohlo vydržať?