Môj profil 
Predplatné
Kyjev, 11. novembra 2017 (HSP/vz.ru, srspol.sk/Foto: Facebook)
Kongresu USA bol predložený návrh rezolúcie, v ktorej sa hlad v rokoch 1932-1933, ktorý zasiahol väčšiu časť územia ZSSR, priznáva za „genocídu ukrajinského národa“. Kyjev sa tým neustále usiluje privatizovať tragédiu celého Sovietskeho zväzu. Lenže tento prípad je osobitný, diabol sa skrýva v detailoch
Ako uvádza Deutsche Welle, návrh rezolúcie Kongresu priznáva pamiatku „Ukrajincov, ktorí zahynuli z vôle totalitnej Stalinovej vlády v bývalom ZSSR, ktorá zámerne zorganizovala hlad v zime 1932-1933, aby ním zlomila odpor voči komunistickej okupácii“. Pamiatka na obete hladomoru odráža naše nádeje, naše spoločné hodnoty a spájajúci nás humanizmus, hovorí sa v dokumente.
Autori návrhu tiež odsudzujú „systematické porušovanie ľudských práv“, páchané sovietskymi úradmi „voči ukrajinskému národu“. A vyzývajú „rozširovať informáciu o ukrajinskom hladomore“ po celom svete.
Deutsche Welle uvádza, že podľa ukrajinského Inštitútu demografie a sociálnych štúdií národnej akadémie vied, Ukrajina hromadným úmrtím vďaka hladomoru stratila v rokoch 1932 – 1934 3,9 milióna ľudí… Celkovo ZSSR stratil za toto obdobie od hladu 8,7 milióna ľudí. Čiže straty Ukrajiny boli voči celkovým stratám ZSSR menšie ako polovičné. A preto sa o genocíde ukrajinského národa nedá hovoriť.
Témou sa v roku 2008 komplexne zaoberala aj Štátna Duma RF, ktorá uviedla podrobnejšie informácie o najviac poškodených regiónoch. Uviedla Povolžie, oblasť strednej čiernozeme, Severný Kaukaz, západný Sibír, Kazachstan, Bielorusko, Krym a niektoré časti Ukrajiny. Čiže značná časť obetí bola z regiónov, kde neboli etnickí Ukrajinci.
Jedným z autorov historického mýtu o tom, že hlad v ZSSR bol smerovaný hlavne proti ukrajinskému národu, bol kongresman Hamilton Fish.
Neskôr ostrý antikomunista Fish v roku 1933 začal sponzorovať v USA nacistickú knihu „Komunizmus v Nemecku“, autorom ktorej bol člen NSDAP Adolf Ehrt. Neskôr cez svoj úrad šíril „Protokoly siónskych mudrcov“.
Aj preto ho nacistická propaganda považovala za „spojenca č. 1“ v americkom parlamente.
V roku 1939 Hamilton Fish navštívil Oslo, kde sa stretol s Joachimom Ribbentropom. Ba čo viac, do Osla priletel na osobnom lietadle Ribbentropa.
Z vyšetrovania známeho novinára tých čias D. Peersona, ktoré bolo uverejnené v roku 1942, vyplynulo, že Fish dostal v roku 1939 od nacistov 3100 dolárov, čo je na dnešné pomery okolo 150 000 USD. Po tomto vstúpila jeho politická kariéra antikomunistu a „spojenca Nemecka č. 1“ do zákonitého finále.
Hamilton Fish sa dožil do roku 1991, no vo verejných funkciách už potom nikdy nepôsobil. V roku 1942, keď prehral voľby, sa cez súd pokúsil dosiahnuť vyvrátenie informácie, že je sympatizant nacistov, no neúspešne.
.jpg)
.jpg)
