Môj profil 
Predplatné
Bratislava 3. decembra (TASR) – V súdnych konaniach o návrate dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu je rozhodujúci najlepší záujem dieťaťa. Vyplýva to z rozhodnutia veľkej komory Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) z 26. novembra, na ktoré upozornila zástupkyňa Slovenska pred ESĽP Marica Pirošíková. Súdy zväčša rozhodujú o návrate dieťaťa v prípadoch takzvaných medzinárodných únosov, keď jeden z rodičov bez súhlasu toho druhého odíde aj dieťaťom do iného štátu. Európsky súd rozhodoval v prípade, keď matka ušla s 3,5-ročnou dcérou od otca v Austrálii do Lotyšska.
"Znamená potvrdenie doterajšej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej v konaní o návrate nemožno rozhodovať automaticky, ale je potrebné brať do úvahy najlepší záujem dieťaťa. V prípade, že by mu v krajine návratu hrozila nenapraviteľná ujma, tak nie je možné, aby štát vydal dieťa do takéhoto štátu, pretože hrozí porušenie článku 8 Dohovoru," povedala Pirošíková pre TASR.
Prvé rozhodnutie súdu v Lotyšsku je podľa dostupných informácií z novembra 2008. Prvostupňový súd vtedy nariadil návrat dieťaťa do Austrálie po tom, ako konanie o návrat uneseného dieťaťa inicioval jeho otec. Matka sa voči tomu odvolala s tým, že nie je schopná vrátiť sa a žiť v Austrálii. "Okrem toho predložila posudok vypracovaný psychológom na jej vlastnú žiadosť, v ktorom sa konštatovalo, že v prípade okamžitého oddelenia dieťaťa od matky môže vzniknúť u dieťaťa psychologická trauma," informovala Pirošíková na stránke slovenského ministerstva spravodlivosti. V januári 2009 Krajský súd v Rige podľa nej potvrdil prvostupňové rozhodnutie súdu s tým, že tvrdenia matky boli nepodložené. "Pokiaľ ide o možnú obavu zo vzniku psychologickej traumy vyjadrenej v posudku, konštatoval, že mu neprináleží ho posúdiť z dôvodu, že sa týkal merita konania o opatrovníckom práve, ktoré nebolo súčasťou konania o návrat dieťaťa," informovala zástupkyňa Slovenska pred európskym súdom.
Na európskom súde v Štrasburgu najskôr rozhodovala sedemčlenná komora európskeho súdu a rozsudkom z 13. decembra 2011 dospela k záveru, že lotyšské súdy opomenuli preskúmanie celej rodinnej situácie a tým porušili matkine práva. Na žiadosť lotyšskej vlády sa prípad dostal pred veľkú komoru, informovala ďalej Pirošíková. "Tá väčšinou hlasov rozhodla, že lotyšské súdy v predmetnom prípade nedodržali procesné požiadavky článku 8 Dohovoru z dôvodu, že odmietli posúdiť tvrdenie o vážnej ujme, ktorá dieťaťu hrozila v prípade nariadenia návratu do Austrálie," konštatovala Pirošíková. Európsky súd podľa nej Lotyšsku vytkol, že napriek tomu, že matka predložila odvolaciemu súdu v Rige posudok vypracovaný psychológom, ktorý signalizoval, že v prípade okamžitého oddelenia matky od dcéry, môže u dieťaťa vzniknúť psychická trauma, lotyšský súd sa s ním nevysporiadal. "Podľa názoru európskeho súdu bolo neprijateľné, aby súd rozhodol o neprípustnosti tohto dôkazu z dôvodu, že sa týkal viac merita opatrovníckeho konania ako merita konania o návrat," vysvetlila Pirošíková. Na záver poznamenala, že aj slovenské súdy sú v podobných prípadoch povinné postupovať podľa judikatúry ESĽP.
UPOZORNENIE: TASR vydá k správe zvukový záznam.
.jpeg)
.jpg)
.JPG)
