“Mozgovo mŕtvi” nie sú mŕtvi! Takáto je realita darcovstva “bijúceho srdca” aj bez súhlasu pacienta

Bratislava 17. júla 2019 (HSP/Foto:Pixabay)

Tento mesiac je 50. výročie prvej transplantácie srdca v Československu. Na verejnosť začínajú prenikať fakty o realite „darcovstva“ vitálnych orgánov ako je srdce a pečeň. Pre úspešnú transplantáciu totiž srdce musí ešte pri odbere biť. „Darca”, je však prehlásený za mozgovo mŕtveho. Naše zákony to umožňujú robiť bez informovaného súhlasu. Na konci článku je návod, ako sa tomu vyhnúť

Len za posledných 10 rokov boli medializované mnohé prípady, keď sa “mŕtvi” prebudili, ako sa to stalo 45-ročnému Francúzovi, ktorý sa prebudil pod nožom transplantačného chirurga. 59-ročná pani Thomas z Virgínie v máji 2008 nevykazovala žiadne mozgové vlny vyše 17 hodín. 10 minút predtým, ako ju mali previezť na odber srdca, sa pohla a začala hovoriť so zdravotným personálom. 13-ročný Trenton McKinley mal také poškodenia mozgu, že bol považovaný za mŕtveho. Jeho matka podpísala súhlas na darovanie orgánov ďalším piatim ľuďom. Lenže deň pred odberom sa zobudil.

Zack Dunlap (21) z Oklahomy sa v roku 2008 prebudil už pripravený na odber orgánov, keď jeho sesternice, obe zdravotné sestry, skúšali za jeho nechtom na nohách, či Zack predsa ešte nežije. Chlapec sa pohol a napokon nemocnicu, kde ho hospitalizovali po autonehode, opustil po vlastných. Vo februári 2009 bolo rodine oznámené, že 65-ročná Raleane Kupferschmidt je mozgovo mŕtva po masívnom krvácaní do mozgu. Po odpojení z dýchacieho prístroja ju previezli domov na poslednú rozlúčku, keď sa po osviežení úst ľadom prebudila. Po odstránení zrazeniny krvi v mozgu sa Američanka napokon zotavila.

V roku 2012 odvysielala dánska televízia dokumentárny film o 19-ročnej Marine Melchior, ktorá sa zobudila po tom, čo ju lekári prehlásili za „mozgovo mŕtvu“ a žiadali rodinu o súhlas s darovaním orgánov. 41-ročná žena v štáte New York už bola na operačnom stole na odber orgánov, keď náhle otvorila oči. Nemocnica bola vyšetrovaná ministerstvom zdravotníctva pre viacero porušení protokolov v tomto prípade, vrátane administrovania sedatív, keď už pacient nereaguje na žiadne testy reflexov.

Najdramatickejší bol príbeh prebudenia 27-ročného Georga Pickeringa v roku 2015, ktorého otec sa rozhodol zbraňou brániť život syna vyhrážaním sa samovraždou, ak by jeho syna odpojili od prístrojov. Viedlo to až k privolaniu polície, no večer toho istého dňa sa syn zobudil. Študentka Sam Hemming si v roku 2016 zlomila krk pri autonehode a ocitla sa v kóme. Keď ju išli odpojiť od prístrojov, začala hýbať palcom na nohe. Za krátky čas sa vďaka cvičeniam naučila znova chodiť a rozprávať, chce ďalej študovať právo.

Tieto prípady nenechávajú žiaden priestor pre pochybnosti, že „mozgová smrť” nie je smrťou. Už pred 10 rokmi sa začína o tejto téme hovoriť otvorenejšie. Boston Globe uverejnil rozhovor pod názvom Fatálny omyl s Dr. Robert Truogom, riaditeľom klinickej etiky na Harvardskej fakulte medicíny a lekárom v Detskej bostonskej nemocnici, ktorý spochybňuje pojem mozgovej smrti.

“Mozgová smrť” bola účelovo zavedená pre rastúci transplantačný priemysel. Až po prvej transplantácii (tá sa uskutočnila v Kapskom meste v roku 1967) sa objavuje nová definícia smrti – tzv. mozgová smrť. Len v období 1968-1978 sa zaviedlo viac ako 30 protokolov, o tom čo sú kritéria smrti. Dnes sa transplantační chirurgovia odvolávajú na tzv. Harvardské kritériá.

Pre stanovenie smrti treba, aby prestal fungovať mozog a zároveň prestalo biť srdce. Odber bijúceho srdca tomu, koho aktivita mozgu sa nedá namerať alebo odber nebijúceho srdca človeku s merateľnou mozgovou aktivitou je vraždou. A to je v každom prípade odberu srdca, ktoré okysličuje mozog. Srdce sa musí odobrať veľmi rýchlo, najlepšie, kým ešte bije, alebo do 5 minút po tom, čo prestalo byť. Mozog bez kyslíka môže však ešte nejaký čas fungovať (aj 20 min).

Aby lekár vedel s morálnou istotou, že došlo k úplnemu a nezvratnému ukončeniu všetkej mozgovej aktivity, muselo by dôjsť k zastaveniu pacientovho obehu a dýchania, aby mozog, mozoček a mozgová kôra boli zničené. To je znak, že organizmus stratil integratívnu kapacitu a nasleduje rýchla dezintegrácia. Srdce tiež môže fungovať bez aktivity mozgu. Ak však srdce pumpuje kyslík do mozgu, nie je vylúčené, že i „nefungujúci“ mozog sa ešte môže oživiť. Aj vyššie uvedené príklady to dosvečujú a táto štúdia v Journal of Child Neurology z Japonska, kde sa pre kultúrne dôvody starajú o tých, ktorí sú inde už prehlasení za mozgovo mŕtvych, podrobnejšie vysvetľuje.

Darca sa pripravuje na operáciu spôsobom podobným akémukoľvek žijúcemu pacientovi, ktorý prichádza do operačnej sály. Darcovo telo reaguje pohybmi, grimasami alebo mrvením sa, pokiaľ nedostane najprv paralyzujúce lieky. Argument niektorých lekárov – že takéto pohyby u darcu orgánov sú spôsobené „zvyšnou energiou“ v tele – nemá žiadnu vedeckú platnosť. Dokonca s paralyzujúcimi liekmi dochádza k zvýšeniu krvného tlaku a srdcového pulzu. Srdce ďalej bije, kým ho transplantujúci chirurg nezastaví – len moment pred jeho vyrezaním. Po odstránení zdravých vitálnych orgánov, čo ostáva, je prázdna mŕtvola. Je to odstránenie orgánov, ktoré menia žijúcu osobu na mŕtvu.

Je nehorázne, že naše zákony považujú ľudské telo za majetok štátu bez súhlasu a informovanosti. Aby ste zabránili tomu, že Vás a Vaše deti po autohavárii takto oberú o to najdôležitejšie – srdce, ešte dnes si stiahnite formulár o nesúhlase s darovaním orgánov, dajte overiť svoj podpis u notára a zašlite na adresu Národnej transplantačnej organizácie. Formulár je na stiahnutie TU.

Jana Tutková