Bratislava 31. júla 2020 (HSP/Foto:TASR-Roman Hanc)
Monika Budzáková z mimovládnej organizácie Iness tvrdí, že potravinová sebestačnosť Slovenska je nezmysel. Podľa nej sa musíme spoliehať na svetový obchod, ktorý nám zabezpečuje potravinovú bezpečnosť
O potravinovej sebstačnosti sa vedú dlhé polemiky. V súčasnosti má Slovensko na pultoch predajní len približne 40 % domácich potravín. Väčšina odborníkov sa preto zhoduje, že potrebujeme zvýšiť potravinovú sebestačnosť.
Existujú však aj ekonómovia, ktorí tvrdia, že Slovensko by nemalo byť sebestačné a spoliehať by sme sa mali na svetový trh. Jednou z nich je aj Monika Budzáková z mimovládnej organizácie Iness, ktorá v rozhovore pre týždenník Týždeň vyhlásila, že potravinová sebestačnosť Slovenska je nezmysel:
“… je to nezmysel. Napísalo sa mnoho ekonomických článkov o tom, že sebestačnosť je nezmysel. Samozrejme, nielen pri potravinách, ale aj v priemyselnej výrobe.”
Budzáková dáva za odstrašujúci príklad Severnú Kóreu: “Najviac uzavretá krajina sveta je Severná Kórea a nie je potravinovo sebestačná, pričom je to jej cieľom. Napriek tomu obchoduje s Čínou a je odkázaná na potravinovú pomoc aj zo „zlého“ kapitalistického západu. Tento fakt je dostatočným varovným znakom toho, že potravinová sebestačnosť nie je dobrý nápad. Z minulosti poznáme mnoho prípadov krajín, ktoré si chceli takmer všetko vyrábať sami. Tieto krajiny mali uzavreté hranice. ”
Samozrejme, je pravdou, že žiadna krajina nikdy nebola ani nebude na 100% sebestačná vo všetkom. V našich zemepisných šírkach jednoducho nie je možné pestovať napríklad citrusové ovocie ako banány. To však neznamená, že sa nemôžeme k tejto méte potravinovej sebestačnosti aspoň priblížiť. Za príkladom sa stačí pozrieť do minulosti. Socialistické Československo bolo takmer úplne sebestačné až na pár nedostatkových tovarov, ktoré museli dovážať zo zahraničia.
Ekonómka ďalej tvrdí, že svetový obchod nám zaručuje potravinovú bezpečnosť:
“Práve svetový obchod nám zaručuje potravinovú bezpečnosť, rovnako nás prístup na svetové trhy zachránil počas pandémie. Aj keď ľudia v panike vykupovali obchody, tak reťazce stíhali potraviny priebežne dopĺňať. Dialo sa to vďaka tomu, že náš trh je napojený na ten svetový, a nie vďaka tomu, že si všetko vyrábame sami. V marci sme nemali na Slovensku vypestované také množstvo a sortiment zeleniny, aby sme dopyt pokryli vlastnými silami a napriek tomu nám nič výrazné na pultoch obchodov nechýbalo. ”
Nuž je logické, keďže niesme dostatočne potravinovo sebestační, tak sme museli počas koronakrízy dovážať potraviny zo zahraničia. Len či by takto argumentovala aj vtedy, ak by počiatočná panika ľudí z koronavírusu netrvala len jeden a pol mesiaca, ale dajme tomu, celý rok. Vtedy by nám zrejme žiadne potraviny zo zahraničia nepomohli. Všetky reťazce, možno aj pod tlakom tamojších vlád, by sa totiž snažili zásobovať predovšetkým obchody vo vlastnej krajine a krajinám východnej Európy vrátane Slovenska by sa zrejme príliš potravín už neušlo.
A práve preto je pre Slovensko potravinová sebestačnosť tak dôležitá. Napokon mohli sme to vidieť aj počas koronakrízy na príklade rúšok na tvár, ktoré boli mimoriadne nedostatkový tovar. Každá krajina sa starala v prvom rade o svojich obyvateľov a teda Slovensko malo obrovský problém tieto rúška vo svete zohnať. Napokon sme sa museli spoľahnúť sami na seba a rúška si vyrábať sami.
Minister pôdohospodárstva Ján Mičovský už avizoval, že sa bude snažiť o potravinovú sebestačnosť Slovenska. Je však otázne, či sa mu to podarí uskutočniť. Pokiaľ budeme členmi Európskej únie tak s najväčšou pravdepodobnosťou len ťažko. Západní poľnohospodári totiž dostávajú vyššie dotácie než slovenskí, čo znamená, že tí slovenskí jednoducho nemôžu západným konkurovať, keďže majú vyššie náklady na svoju činnosť, čo sa samozrejme prejavuje v cene potravín.
Samuel Gdovin