Monika Beňová – europoslankyňa od začiatkov členstva Slovenska v Európskej únii

Monika Beňová sa narodila 15. augusta 1968 v Bratislave. Je slovenská politička a dlhoročná poslankyňa Európskeho parlamentu.

Do slovenskej politiky vstúpila už koncom 90. rokov ako jedna zo spoluzakladateliek strany SMER (dnes SMER-SSD) a od roku 2004 pôsobí v Európskom parlamente.

Počas svojej politickej kariéry zastávala viacero významných funkcií na národnej, regionálnej aj európskej úrovni.

V súčasnosti je poslankyňou Európskeho parlamentu za Slovensko a pôsobí najmä v oblasti verejného zdravia, pričom je tiež náhradníčkou vo Výbore pre priemysel, výskum a energetiku a v osobitnom výbore pre bytovú krízu v EÚ.

Kariéra v skratke

• 1990 – 1999: pôsobila v súkromnom sektore a vo vedení viacerých obchodných spoločností; pracovala aj ako riaditeľka súkromného rádia.
• 1999 : spoluzakladala politickú stranu SMER.
• 2001 – 2004: pôsobila ako podpredsedníčka strany SMER.
• 2002 – 2004: bola poslankyňou Národnej rady SR a predsedníčkou Výboru pre európsku integráciu.
• 2004: prvýkrát bola zvolená za poslankyňu Európskeho parlamentu.
• 2009: získala mandát v Európskom parlamente po druhýkrát a zároveň získala najviac preferenčných hlasov spomedzi slovenských kandidátov.
• 2005 – 2009: bola podpredsedníčkou Bratislavského samosprávneho kraja.
• 2014: po tretíkrát získala mandát europoslankyne.
• 2019: vo voľbách do Európskeho parlamentu opäť získala najvyšší počet preferenčných hlasov spomedzi slovenských kandidátov a následne bola zvolená za kvestorku Európskeho parlamentu.
• 2024 – súčasnosť: pokračuje ako poslankyňa Európskeho parlamentu; v aktuálnom volebnom období je členkou Výboru pre verejné zdravie a dvoch parlamentných delegácií.

Detstvo a dospievanie

Monika Beňová sa narodila v Bratislave 15. augusta 1968. Detstvo a dospievanie prežila v hlavnom meste a navštevovala Gymnázium Jána Papánka na Vazovovej ulici, ako uvádza vo svojom životopise.

O svojom detstve v jednom z rozhovorov spomínala, že ako dieťa chcela byť rôznymi profesiami, no najdlhšie ju lákala práca letušky. Jej záujem súvisel aj s tým, že jej otec pracoval na letisku a ona sa pri návštevách letiska stretávala s letuškami. Zároveň uviedla, že politické ambície v detstve nemala a politika do jej života prišla až neskôr, po skúsenostiach v podnikateľskom a súkromnom sektore.

Po stredoškolskom štúdiu sa začala venovať vysokoškolskému vzdelávaniu. Od roku 2000 študovala politológiu na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. Podľa jej oficiálneho životopisu postupne získala bakalársky a magisterský titul a v roku 2007 obhájila rigoróznu prácu, čím získala titul PhDr.

Jej vzdelanie v oblasti politológie a medzinárodných vzťahov nadviazalo na jej neskoršiu politickú kariéru. Problematika európskej integrácie, fungovania Európskej únie a verejnej politiky sa stala jednou z oblastí, ktorým sa venovala počas pôsobenia v Národnej rade SR aj v Európskom parlamente.

Pracovná a politická kariéra

Pred vstupom do vysokej politiky získala skúsenosti v podnikateľskom a manažérskom prostredí. V 90. rokoch pôsobila vo vedení viacerých obchodných spoločností a neskôr sa podieľala aj na budovaní súkromného rozhlasového vysielania. Sama neskôr uviedla, že práve v tomto období spolu s kolegami vybudovala jedno z úspešných súkromných rádií (rádio Koliba).

Do aktívnej politiky vstúpila v roku 1999 ako spoluzakladateľka strany SMER. V rokoch 2001 až 2004 bola jej podpredsedníčkou. V parlamentných voľbách v roku 2002 získala mandát poslankyne Národnej rady SR a stala sa predsedníčkou Výboru pre európsku integráciu. Táto funkcia bola významná najmä v období, keď Slovensko smerovalo k vstupu do Európskej únie, uvádza oficiálny web EP.

V roku 2004 bola prvýkrát zvolená do Európskeho parlamentu. Odvtedy si mandát europoslankyne opakovane obhájila. Počas svojho pôsobenia sa venovala napríklad občianskym slobodám, spravodlivosti, vnútorným veciam, životnému prostrediu a verejnému zdraviu. V rokoch 2009 až 2012 bola podpredsedníčkou parlamentnej frakcie Socialistov a demokratov (S&D).

Výrazným momentom jej európskej kariéry bol rok 2019. Vo voľbách do Európskeho parlamentu získala opäť najvyšší počet preferenčných hlasov spomedzi slovenských kandidátov a následne sa stala kvestorkou Európskeho parlamentu.

V súčasnom volebnom období Európskeho parlamentu je členkou Výboru pre verejné zdravie a delegácií pre vzťahy s krajinami Mašreku (tzv. Arabský východ – Irak, Sýria, Palestína, Jordánsko, Egypt, Kuvajt a ďalšie štáty Arabského polostrova) a Parlamentného zhromaždenia Únie pre Stredozemie. Ako náhradníčka pôsobí vo Výbore pre priemysel, výskum a energetiku a v osobitnom výbore venovanom bytovej kríze v Európskej únii. Európsky parlament zároveň eviduje jej parlamentné aktivity aj v roku 2026.

Osobný život

Monika Beňová bola dvakrát vydatá. Jej prvým manželom bol športový novinár Martin Beňo, ktorý zomrel v roku 2004. Mali spolu syna Martina, narodeného v roku 1988.

Významnou súčasťou osobného života Moniky Beňovej bol dlhoročný vzťah s podnikateľom a politickým marketérom Fedorom Flašíkom. Dvojica sa zosobášila 20. mája 2006 v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca v Bratislave. Ich manželstvo trvalo do roku 2017, keď sa rozviedli; deti spolu nemali.

Ich vzťah sa začal ešte pred uzavretím manželstva a obaja sa pohybovali aj v rovnakom politickom a spoločenskom prostredí. Flašík bol podobne ako Beňová spojený so vznikom strany SMER a neskôr pôsobil ako politický marketér a organizátor volebných kampaní.

Išlo o druhé manželstvo pre oboch. V tom období bola Beňová už etablovanou političkou a poslankyňou Európskeho parlamentu, zatiaľ čo Flašík patril medzi výrazné postavy slovenského reklamného a politického marketingu.

Počas manželstva tvorili jednu z verejne známych párov slovenského politického a spoločenského života. Beňová svojho manžela v minulosti verejne podporovala aj pri jeho vystupovaní v televíznych projektoch. Ich spoločný život však po približne jedenástich rokoch dospel ku koncu. V decembri 2016 Beňová oznámila, že sa s Flašíkom rozchádzajú, pričom uviedla, že sa rozhodli skúsiť pokračovať každý vlastným životom a zostať priateľmi. Manželstvo bolo právoplatne ukončené v apríli 2017.

V minulosti používala aj priezvisko Flašíková-Beňová; po rozvode sa vrátila k priezvisku Beňová. Podľa jej vlastného profilu dnes žije striedavo v Bratislave, Bruseli a Štrasburgu, čo súvisí s jej pôsobením v Európskom parlamente. V neskoršom rozhovore pre TV Markíza označila rozvod s Flašíkom za “slušný” a uviedla, že navzájom rešpektovali svoje nové životy.

Dodajme, že Fedor Flašík zomrel 22. apríla 2024 vo veku 66 rokov v pražskej nemocnici Motol po dlhoročnom boji s onkologickým ochorením. Hoci sa Monika Beňová s Flašíkom v roku 2017 rozviedla, v období jeho vážneho zdravotného stavu s ním zostala v kontakte a verejne informovala o jeho zhoršujúcom sa stave. Jeho úmrtie následne sama potvrdila a vo svojom odkaze mu vyjadrila úctu a spomienku. Na poslednej rozlúčke v máji 2024 nechýbala a prišla sa s ním osobne rozlúčiť.

V rozhovoroch o svojom živote sa Beňová prezentuje ako optimistka a človek, ktorý má rád aktívny život. Za dôležité považuje najmä možnosť presadzovať konkrétne návrhy a pomáhať ľuďom prostredníctvom svojej verejnej práce. Jej osobný život je preto do značnej miery prepojený s dlhoročným pôsobením v slovenskej a európskej politike.

Ako sme spomenuli, Monika Beňová má dve deti: syna Martina (38 rokov) a dcéru Leu (5 rokov). Lea sa narodila 1. novembra 2020.

V súčasnosti žije s partnerom Ľubomírom Klčom, s ktorým má dcéru Leu.