Nepýtaj sa ženy na vek, a progresívcov na konkrétne riešenia

Potom som si všimol, že sa táto scénka stala celkom virálnou.

Toto je však typické Progresívne Slovensko.

Už od prvej konsolidácie som sa, ako v roku 2023 nevolič, pýtal voličov jednotlivých strán klasickú otázku „Ako by ste konsolidovali vy?”.

Stačilo čokoľvek, veď nie sme „tieňovými ministrami financií”, mne klasicky napadali majetkové dane a osobitné zdanenie bánk, obchodných reťazov či zbrojárskych spoločností. Priaznivci Progresívneho Slovenska ale väčšinou nepovedali nič. A nebola to ich chyba. Stačilo by totiž, keby zopakovali návrhy hnutia, ktoré podporujú. Lenže PS neprišlo s ničím konkrétnym.

A tak je to aj v televíznych debatách, v ktorých sa členovia Progresívneho Slovenska otázke „Ako by ste to teda robili vy?” väčšinou vyhnú, alebo ju zahovoria niečím z predpripraveného komunikačného manuálu.

Na tlačových besedách nezvyknú dostávať od novinárov zo spriaznených médií nepríjemné otázky, a tak sa s touto marketingovo-komunikačnou stratégiou držia na čele prieskumov (ktoré ale berme s veľkou rezervou), a pasujú sa do úlohy budúceho víťaza volieb.

Poslanec tvrdo reaguje na NMS a Korčoka: „Keď treba zachraňovať progresívneho miláčika, nastúpi prieskumná agentúra“

Politiku totiž za progresívcov robia najmä spomínané spriaznené médiá (na čele s Denníkom N). Poslanci a poslankyne za PS zatiaľ na svoje sociálne siete uverejňujú mémy, „rílska”, či rôzne infantilné ankety v štýle „Sme tí dobrí a oponenti tí zlí? Hlasuj palčekom alebo srdiečkom!”. Prípadne videá tančekov ich poslanca, alebo opakovanie „virálnych trendov” ako „prečo ma sledovať na sociálnych sieťach?” s odpoveďami, ktoré majú bližšie k prvoplánovým influencerom ako k politikom.

Dôvody, prečo v Progresívnom Slovensku neprichádzajú s konkrétnymi návrhmi, môžu byť dva.

Prvým je to, že nechcú otvorene povedať, čo všetko by škrtali, a rozbalia to spolu s neoliberámi až po voľbách. Majú akurát svoj „Tresk” – desiatky strán PDF dokumentu opäť bez konkrétnych riešení, o ktorom sa dlhodobejšie ani nediskutovalo.

V tom sa líšia od Ivana Mikloša, ktorého si na predstavenie tohto „tresku” zavolali. Ten mal zjavne jasnejšiu predstavu o tom, čo všetko treba sprivatizovať, aj ako by sa dali „ekonomicky vlastizradne” rozpredať štátne podniky pod cenou do rúk zahraničnému kapitálu.

Druhý dôvod môže byť ten, že progresívci si jednoducho počkajú. So silným marketingom bez riešení vyhrajú voľby, a potom už prídu tí správni lobisti z tých správnych miest, ktorí im konkrétne riešenia nadiktujú.

Tak či onak, keď sa otrepane hovorí „nepýtaj sa ženy na vek”, dnes by sme k tomu mohli dodať „…a progresívcov na konkrétne riešenia”.

Prečítajte si tiež:

• „Amaterizmus, nevedomosť a bezradnosť.” Trapas z tlačovky PS sa stal virálnym