Môj profil 
Predplatné
Mojto sa dostal do povedomia verejnosti aj odporom voči kritike zo strany Smeru-SD a SNS. Menované strany kritizovali diplomaciu v Maďarsku za to, že v čase pochodu za práva gejov a lesieb viala na budove dúhová vlajka. Tento krok Mojto obhajoval. Uviedol, že veľvyslanectvo „reflektuje záväzky v oblasti nediskriminácie občanov na základe ich pohlavia, rasy, národnosti, náboženstva, ale aj sexuálnej orientácie.“
Viacero sporov s vedením rezortu diplomacie napokon vyvrcholilo Mojtovým odvolaním z pozície v Budapešti. “Po viac ako 14 rokoch vešiam úradnícku a diplomatickú kariéru symbolicky na klinec. Neľutujem však ani jediný rok, keďže remeslo som mal rád. Tie dobré roky neľutujem, lebo ma veľmi veľa naučili. Tie horšie tiež nie, lebo bez nich by som sa zase nikdy nenaučil viac o sebe. Zároveň však ani na okamih neľutujem, že som sa napokon rozhodol odísť,” napísal Mojto na sociálnej sieti.
Podľa jeho slov pochopil, že jeho generácia nebude až takým silným nositeľom zmeny. “Neskĺzam však do kolektívneho cynizmu, ale beriem to ako individuálnu výzvu. Vždy som sa svojou trochou snažil, aby slovenská zahraničná služba mentálne prekročila prah 20. storočia smerom k tomu aktuálnemu. Je mi ľúto, že moja predstava o modernom a otvorenom úradníctve (viď, napríklad, dnešná Kancelária prezidenta SR) sa však stále zásadne a nezlúčitelne líši od predstavy viacerých našich diplomatov vo vedení rezortu,” pokračoval.
Po odchode z Ministertva zahraničných vecí SR ocenil prácu niektorých kolegov. V slovenskej diplomacii je podľa Mojta množstvo brilantných ľudí. “Skvelé umy sú však márne, ak sú nemé. Mnohí mlčia, keď by bolo treba diskutovať, konštruktívne kritizovať či vystúpiť zo svojej komfortnej zóny. Tá sa navyše logicky vekom a každým ďalším veľvyslaneckým či iným postom čoraz exponenciálnejšie rozširuje.”
Nepáči sa mu však súčasné vdenie rezortu pod taktovkou Miroslava Lajčáka. “Rezortu dlhodobo – a pre mnohých možno paradoxne – neprospieva ani pôsobenie bývalého kolegu a profesionálneho diplomata Miroslava Lajčáka na jeho čele. Jeho riadiaci štýl inštinktívne chápe pluralitu len v aktuálnom, v mocenských reminiscenciách však aj strašidelne bývalom, straníckom singulári. Preto urputne aj keď v zásade až nezrelo smiešne bojuje neustále a nesprávne proti namiesto za, ďalšie Zuzky Hlávkové.”
Mojto uviedol, že kedysi bol autorom Lajčákových prejavov. “Ako jeho bývalý ‘speechwriter’ viem, že medzinárodné technokratické renomé nikdy neprekryje smútok a sklamanie, že v hĺbke považuje liberálnu demokraciu za osobnú príležitosť uprostred dekadencie, nie za prerogatív a najvyššiu spoločenskú a individuálnu hodnotu. Aj to je popri plíživo stagnujúcej dynamike ministerstva jeden – aj keď zďaleka nie jediný – z mnohých dôvodov, prečo som odišiel a pridal sa tak k viacerým kolegom, ktorí sa v poslednej dobe rozhodli opustiť, v ich prípade jednoznačne na jej veľkú škodu, stavy slovenskej diplomacie: Marta Dömöková, Peter Vilčák, Ivana Kasarová či Ondrej Gažovič.”
.jpg)
