Môj profil 
Predplatné
Ide o najvýznamnejšie globálne fórum pre diskusie o bezpečnostnej politike a tento rok sa na ňom zúčastnili predstavitelia prezidenti, premiéri a ministri z približne 120 krajín.
Význam Mníchovskej konferencie je v tom, že sa tu schádzajú poprední svetoví politici a to, čo tu odznie, alebo sa dohodne, následne ovplyvňuje svetové dianie,“ konštatoval minister M. Lajčák, ktorý sa na konferencii zúčastnil po šiestykrát ako pozvaný hosť.
“Okrem toho, že na programe sú zaujímavé diskusie o aktuálnych témach súčasnosti, konajú sa tu aj sprievodné podujatia a desiatky bilaterálnych stretnutí medzi zahranično-politickými aktérmi. Mníchovská konferencia je akási kuchyňa svetovej politiky, kde sa pripravujú nové prístupy za účasti všetkých rozhodujúcich aktérov,” povedal minister M. Lajčák.
Na tomto ročníku dominovala téma Sýrie, boja proti terorizmu a fanatikom z Dáišu- tzv. Islamského štátu, ako aj vzťahy s Ruskom.
“Z vystúpení najmä predstaviteľov Ruska a USA bolo cítiť pokračujúce rozdielne vnímanie svetových problémov a toho, do akej miery sú podľa nich ich krajiny súčasťou problémov alebo ich riešení,” zhodnotil minister M. Lajčák hlavnú sobotnú diskusiu, v ktorej vystúpili ruský premiér Dmitrij Medvedev, minister zahraničných vecí Sergej Lavrov a jeho americký rezortný kolega John Kerry.
“Za dôležité pre Slovensko považujem to, že zaznela aj téma sporného projektu Nord Stream 2, voči ktorému aktívne vystupujeme. Poľský prezident Andrzej Duda i ukrajinský prezident Petro Porošenko pred medzinárodným publikom tento projekt otvorene kritizovali a označili ho za jednoznačne politický a škodlivý,” zdôraznil minister M. Lajčák, ktorý počas pobytu v Mníchove popri účasti na hlavných diskusiách absolvoval aj desiatku dvojstranných stretnutí.
So zahranično-politickým poradcom nemeckej kancelárky Christophom Heusgenom diskutoval minister M. Lajčák o aktuálnych európskych otázkach, ktorými sa bude zaoberať aj slovenské predsedníctvo v Rade Európskej únie, ako je napríklad migračná kríza či zotrvanie Británie v EÚ.
S prezidentom Macedónska Gjorge Ivanovom hovoril o migračnej kríze a o možnostiach európskej pomoci tejto krajine, ktorá znáša značnú záťaž spôsobenú migračným tokom po tzv. balkánskej trase.
O vývoji v regióne Blízkeho východu, ako aj o bilaterálnych otázkach rokoval minister M. Lajčák s egyptským kolegom Sámihom Šukrím. S arménskym ministrom zahraničných vecí Eduardom Nalbandianom hovoril zase o reformnom procese v krajine a dianí v regióne. S premiérom Čiernej Hory Milom Djukanovičom sa minister M. Lajčák venoval prístupovému procesu tejto kandidátskej krajiny do EÚ v kontexte blížiaceho sa slovenského predsedníctva v Rade Európskej únie, keďže rozširovanie bude jednou z jeho priorít.
V Mníchove sa minister M. Lajčák po prvýkrát stretol s novým ministrom zahraničných vecí Moldavska Andreiom Galburom, ktorému tlmočil očakávania Európskej únie od novej moldavskej vlády. Tie sa týkajú najmä pokračovania reforiem, ktoré majú krajinu priblížiť k európskym štandardom a EÚ opakovane poukazuje najmä na potrebu urýchlených opatrení v boji proti korupcii a reforme justície.
Minister M. Lajčák na okraj Mníchovskej bezpečnostnej konferencie po prvýkrát rokoval aj s novým gruzínskym ministrom zahraničných vecí Michailom Džanelidzem. Pripomenul mu podporu Slovenska pre úsilie gruzínskej vlády pri napĺňaní jej európskych ambícií a tiež pre vízovú liberalizáciu s Európskou úniou. Partnera zároveň povzbudil, aby krajina pokračovala v rozbehnutom reformnom procese a tesnej spolupráci s EÚ i NATO.
Spoločne s podpredsedom Európskej komisie pre energetiku Marošom Šefčovičom sa minister M. Lajčák zúčastnil aj na podujatí venovanom energetickej budúcnosti a nezávislosti EÚ, kde tiež rezonovala téma projektu Nord Stream 2, ako aj stav procesu budovania Európskej energetickej únie.
.JPG)
.jpg)
