Môj profil 
Predplatné
„Je to veľká vzácnosť a neviem, či existuje na Slovensku ďalšia matka, ktorá by vychovala štyroch vojakov reprezentujúcich našu krajinu v zahraničí. I preto som považoval za vhodné ísť jej osobne zablahoželať,“ povedal minister, ktorý spolu s novinármi prekvapil pani Fojtíkovú v horskej chate v lyžiarskom stredisku Kohútka, kde napriek dôchodkovému veku stále pracuje.
Zuzana Fojtíková, ktorá oslávi na jeseň 70. narodeniny, priznala, že bola doma tak trochu generálom aj preto, že manžel chodil pracovať na týždňovky a výchova synov bola v podstate na nej. I napriek tomu rešpektovala rozhodnutie svojich synov ísť na zahraničné mierové misie. „Rozhodli sa a mňa už postavili pred hotovú vec. Bála som sa o nich tak, ako by sa o svoje deti bála každá matka. Ale nikdy sa nestalo, že by boli na misii všetci naraz, vždy bol jeden alebo dvaja doma,“ spomína si matka štyroch veteránov.
Bratia Milan, Miroslav, Jaroslav a Vladimír pôsobili v deväťdesiatych rokoch v misiách UNPROFOR a UNTAES na Balkáne, v UNMEE v Eritrei a v ISAF v Afganistane. Spolu odslúžili v zahraničí 13 rokov. V aktívnej službe v Ozbrojených silách SR je už iba Milan, ktorý pracuje v Ženijnom prápore v Seredi.
„Treba si uvedomiť, že len na základnej vojenskej službe sme boli spolu osem rokov, potom ďalšie roky v misiách. Mamina to prežívala, my sme si to vtedy ešte tak neuvedomovali, že sa o nás bála,“ povedal 47-ročný Miroslav Fojtík. Ako dodal jeho o dva roky starší brat Milan, účasť v mierových misiách mala ekonomické dôvody. „Bola tam možnosť si zarobiť a potom sa to s človekom už ťahá. Vždy sme hovorili len o tom peknom, mame sme 90 percent z toho, čo sme zažili na misiách, nepovedali. Nemalo význam je hovoriť niečo, nad čím by sa trápila,“ zaspomínal si Milan.
.JPG)
