Svet 12. septembra 2016 (HSP/Foto:TASR/AP)
O tom, že pašeráctvo je v súčasnej imigračnej kríze veľmi výnosný obchod, snáď nikto nepochybuje. Existujú však aj “legálne spôsoby” ako využiť túto migračnú vlnu. Mnohé neziskovky si z pomoci migrantom spravili výnosnú živnosť. Podobná je aj situácia v západnej Európe, kde sektor s ubytovaním a starostlivosťou o migrantov rýchlo rastie
Francúzsky spravodajský server Les Echos prináša príbeh Berta Karlssona, majiteľa švédskej siete Jokarjo, ktorá sa zameriava na starostlivosť o migrantov. Švédsko v prepočte na počet obyvateľov patrí medzi krajiny, ktoré prijali jeden z navyššieho počtu imigrantov v Európe. Pikantné na tomto mužovi, ktorého médiá označujú ako „self-mana“ a ktorý skúšal šťastie v rôznych oblastiach, ako napr. zábavný priemysel, hudba, TV–reality, je fakt, že pred 25 rokmi bol zakladateľom anti-imigračnej politickej strany…
Dnes otvorene priznáva, že utečenecké centrá, ktoré prevádzkujú jeho spoločnosť, sú “bez pochyby, najvýnosnejší obchod.“ Spoločnosť Jokarjo spravuje 60 utečeneckých centier, s celkovým obratom cca 100 miliónov eur a s čistým ziskom blížiacim sa k 10 miliónom eur.
Dlhodobý nápor migrantov bol pre Švédsko s počtom obyvateľov 9,6 milióna tak veľký, že miestne zastupiteľstvá, ktoré im mali zabezpečiť starostlivosť, museli siahnuť hlboko do svojich rozpočtov a často vyčerpali všetky možné dostupné ubytovacie kapacity. Nakoniec im nezostávalo nič iné iba vyhlásiť výberové konanie na poskytovanie týchto služieb v súkromnom sektore. Príležitosť vycítil aj Karlsson a v roku 2012 odkúpil opustené sanatórium, ktoré zrekonštruoval za dvojnásobok kúpnej ceny.
“Bol som si istý, že to klapne. Videl som vojnu v Sýrii. Bolo nemožné, aby to skončilo,” cituje Les Echos Karlssonove vyjadrenie. Karlsson otvorene hovorí aj o silnej konkurencii a pôsobení kriminálnych gangov v tomto odvetví.
Jeho víziou je vybudovanie akejsi „ubytovacej “Ikey” pre migrantov.“ Karlsson sa spolieha na kvalitu svojich služieb za nižšie ceny. „Než som prišiel, ostatní (poskytovatelia) brali 64 eur za jedného migranta na deň! Funguje to tak, že si môžete nastaviť ľubovoľnú cenu. Pri mne je cena nižšia než 32 eur. Z toho vyplýva, že mi švédski daňoví poplatníci ešte môžu ďakovať…”
„Král azylu“, ako Karlssona nazývajú švédske noviny, sa rád chváli kvalitou svojich služieb, medzi ktoré patrí aj jedlo pripravované dcérskou spoločnosťou Food Company. Tá jedlo nakupuje hormadne za nízke ceny a potom zmrazené distribuuje do jednotlivých centier, ktoré sú vybavené mikrovlnkami, ale neexistujú v nich kuchyne.
Les Echos pridáva však informáciu o tom, že v miestna tlač priniesla titulky o protestnej hladovke obyvateľov centra, kvôli tomu, že dostali jedlo čiastočne zmrazené.
Konkurencia obviňuje sieť z nekalých praktík, napríklad z nátlaku, aby nakupovali hotové jedlá od jeho dcérskej spoločnosti Food Company. Karlsson, naopak, obviňuje tieto spoločnosti z toho, že neplatia vo Švédsku dane a nepáči sa mu ani situácia v kľúčovom segemente, t.j. u neplnoletých migrantov, kde môže miestna samospráva podpísať zmluvu aj bez výberového konania. “Cena je dvojnásobkom toho, čo by to malo byť! Bojkotovali ma v mojom vlastnom meste,“ rozčuluje sa Karlsson. Vadí mu aj to, že miestna samospráva v oblasti, kde žije, prevádzkuje vlastné centrum pre neplnoletých. Podľa starostu Karlsson „miluje súťaže, pokiaľ to nie je v rozpore s jeho záležitosťami“ a „potrebuje konflikt, je to jeho motor, pretože potrebuje byť centrom pozornosti.“
Paradoxne je Karlsson nazývaný fašistom, pretože založil novú stranu, ktorá požaduje prísnejšie podmienky pre udelenie azylu, ovládanie švédštiny, deportáciu pri neprispôsobivom chovaní, povinné HIV testy a nahradenie sociálnych dávok pôžičkami.
Bert Karlsson odmieta nálepku fašistu a argumentuje tým, že poskytuje nadštandardné služby ako telocvik, výlety a moslimské modlitebne priamo v centrách. Okrem toho, polovicu z jeho zamestnancov tvoria cudzinci z krajín mimo EÚ.
„Najal som ich pretože pracujú oveľa lepšie ako leniví Švédi,“ obhajuje sa Karlsson a nevidí problém ani v tom, že na tieto pracovné sily poberal dotácie.
Katarína Hanzlíková