Londýn 31. októbra 2018 (HSP/BBC/BBC/Foto:Pxhere)
Britskí študenti medicíny strácajú zručnosť pri zašívaní rezov na tele pacientov počas operácií, pretože trávia príliš veľa času so smartfónmi
Profesor Roger Kneebone z Imperial College London si ako jeden z mnohých všimol, že dnešní mladí ľudia sú menej zruční ako generácia pred nimi, čo badať napríklad aj na tom, že medici na praxi nevedia poriadne vykonať praktické úkony, medzi ktoré patrí aj zašitie rany pacientovi či správne držanie chirurgického nástroja.
Kneebone podľa BBC podotýka, že študenti medicíny síce môžu mať vysoké akademické znalosti a dobrý prospech v štúdiu, čiže sú teoreticky zdatní, ale pritom nie sú zruční v jednoduchších činnostiach v praxi.
Rovnako aj ďalší jeho kolegovia potvrdzujú, že kým v minulosti mohli predpokladať, že študenti medicíny po absolvovaní školy budú môcť bez problémov vykonávať určité praktické veci, v súčasnosti to už tak nie je.
Profesor Kneebone aktívne podporuje viac tvorivosti v školských učebných osnovách, a to už od základnej školy, ak nie od materskej.
Tristram Hunt, riaditeľ Victoria and Albert Museum, dodáva, že “tvorivosť nie je len pre umelcov, ale je dôležitá aj pre všetky deti, aby rozvíjali svoju predstavivosť a vynaliezavosť, v riešení problémov, tímovej práci a v technických zručnostiach, aby tak mohli byť vždy krok pred robotmi“.
Kneebone pre BBC tiež vysvetlil, že pokles manuálnej zručnosti študentov medicíny spôsobenej nedostatkom skúseností s manipuláciou s praktickými predmetmi. Vychádza tiež z toho, že “veľa činností ruky sa redukuje len na rýchly pohyb po dvojrozmerných plochých obrazovkách”.
S jeho názorom však nesúhlasia niektorí lekári a zdravotnícki pracovníci, lebo údajne neexistuje nijaký výskum, ktorý by to potvrdil, alebo ako vraví fyzioterapeutka Ashley Jamesová, je “veľmi, veľmi málo dôkazov” naznačujúcich, že zvýšená miera používania smartfónov u študentov ovplyvňuje ich manuálnu zručnosť.
Jamesová pritom poukázala na prieskum na vzorke 100 študentov medicíny, z ktorých polovica často používala smartfóny a druhá polovica zriedkavejšie.
“Pokiaľ ide o zručnosť, výskum nenašiel žiadne rozdiely, ale ďalšia vec, ktorú testovali v tejto štúdii, bola reakčná doba. A lepší reakčný čas mali častí používatelia smartfónov,” predstavuje výsledky Jamesová s tým, že “je to len jedna malá štúdia, ktoré teda nemusí mať veľkú dôležitosť a navyše by z nej nevyvádzala závery brané do úvahy v oblasti chirurgie”.
K záležitosti sa vyjadrili aj viacerí terajší chirurgovia, ktorí počas svojho štúdia medicíny hrávali rôzne videohry, a tí potvrdzujú, že im to pomohlo v chirurgických zručnostiach. Sajád Froghi z Londýna tvrdí, že „počas hry sa jeho oči zamerali na určitý bod na obrazovke a jeho ruky sa pritom pohybovali synchrónne s tým, čo robil”.
Rajin Chowdhury zo Sheffieldskej učiteľskej nemocnice hovorí zasa o zlepšení koordinácie ruky a očí pri operáciách na diaľku z obrazovky, keď “napríklad počas apendiktómie vkladá kameru do brucha a automaticky keď ju chce presunúť doprava, na obrazovke musí ísť doľava“.
To však neznamená, že profesor Kneebone nemá pravdu. On totiž konštatuje na základe svojich skúseností so študentami, ktorí si takisto ako aj starší kolegovia na začiatku vo svojej praxi musia osvojiť aj také praktické zručnosti, ako je strihanie či šitie.