Bratislava 7. marca 2024 (HSP/Foto:Pixabay)
Autori projektu Konšpirátori.sk okato pripomínajú agilných súdruhov z minulosti
Progresivni súdruhovia, rozumej novodobí cenzori, by sa mali zamyslieť nad mnohými paralelami z minulosti. Iste, mladí si obdobie socializmu nepamätajú a skôr narodeným progresívnym propagandistom sa zamýšľať nechce. Dôvod je prostý – v období socializmu niektorí z nich písali ódy na vtedajšie spoločenské zriadenie a dnes sú bez začervenania kovanými liberálnymi demokratmi.
Všetkých bez rozdielu veku však spája snaha umlčať a dehonestovať názorových oponentov. Vyhýbajú sa priamej a poctivej diskusii založenej na relevantných faktoch. Oveľa pohodlnejšie je označiť protistranu za konšpiračnú scénu a skryť sa za vágne frázy o ohrození liberálnej demokracie. Neštítia sa používať ani dehonestujúce prívlastky a keď im dochádzajú argumenty, útočia ad hominem, teda na konkrétnu osobu. Radi sa oháňajú „ačohentizmom“, rozumej nepriechodnosť argumentačne vyrovnanej diskusie. Akoby išli podľa jednej šablóny a absolvovali rovnaké školenia.
V minulom režime bolo pre každého, kto sa chcel v zamestnaní kariérne posunúť, viac – menej povinnou jazdou absolvovanie Večernej univerzity marxizmu-leninizmu (VUML).
Lektori okrem iného varovali pracujúcu triedu pred dezinformáciami zo Západu, „štvavým rozhlasovým vysielačom“ Slobodná Európa alebo pred rozvracačmi komunistických hodnôt.
Nezaujatý slobodomyseľný pozorovateľ si už nejaký ten rok vraví, že to tu máme znova, iba v opačnom garde. Sloboda slova je v chápaní autorov projektu Konšpirátori.sk číry oxymoron. Platí iba pre tých, ktorým ju blahosklonne schvália. Určite by neodobrili ani skvelý americký dokument o slobode slova No safe spaces, nakrútený v roku 2019. Film, ktorý nemilosrdne nastavuje zrkadlo všetkým woke cenzorom.
Slová majú moc. Ak sa však vzletné ideologické frázy rozchádzajú s realitou, ich účinok rapídne slabne.
Nemožno do nemoty opakovať a nanucovať ľuďom jediný správny názor a keď sa im prieči, apriori ich označiť za dezinformátorov alebo nepriateľov režimu. Podobná prax bola bežná v denníkoch Ústredného výboru Komunistickej strany.
Dnes jakbysmet, ako by povedali bratia Česi.
Vďakabohu za triezvo uvažujúcich ľudí, ktorí sa nenechali zomlieť matrixom novodobých ideologických naratívov. Konzervatívne médiá sa nemajú z čoho vyviňovať. Naopak, majú rovnaké právo na vyjadrenie svojich postojov a názorov ako ktokoľvek iný.
Sloboda slova buď je alebo nie je. Aj keď sa mnohým nemusí páčiť a radi by ju opakovane, pod rôznymi zámienkami okliešťovali dovtedy, kým nebudú všetci písať modrým perom.