Svätý František z Assisi po 800 rokoch: odkaz pre teológiu a spoločnosť

Cieľom vedeckého podujatia bolo ponúknuť akademický i duchovný priestor na hlbšiu reflexiu bohatého odkazu svätca, a to z hľadiska teologických a spoločenských výziev v súčasnom svete. Program sympózia, ktorý sa konal pod záštitou dekana fakulty Remigiusza Piotra Górskeho OFM, privítal domácich i zahraničných hostí.

Organizátori prostredníctvom odborných príspevkov priblížili osobnosť „Asisana“ nielen ako jednu z najvýznamnejších postáv kresťanskej tradície, ale aj ako stále živú inšpiráciu pre dnešného človeka v témach budovania pokoja, solidarity, evanjeliovej jednoduchosti a obetavej služby blížnym.

František ako téma pre dejiny, teológiu aj dnešok

Sympózium vytvorilo priestor na akademickú aj duchovnú reflexiu. Prednášajúci sa venovali témam pokoja, bratstva, služby blížnym, vzťahu k stvorenému svetu, chudoby a svätosti. Jednotlivé príspevky ukázali, že odkaz sv. Františka je živou výzvou pre človeka, Cirkev i spoločnosť.

Interdisciplinárny charakter podujatia prepojil teológiu, históriu, františkánsku spiritualitu, hudbu a umenie. Historické príspevky sa venovali pôsobeniu františkánov v Uhorsku a ich vkladu do formovania intelektuálneho prostredia, zatiaľ čo hudobná časť priblížila františkánsku figurálnu hudbu 17. a 18. storočia.

Teologické a spirituálne línie

Výraznú časť programu tvorili teologické témy – od nasledovania Krista až po otázku knihy prírody. Osobitne zaznela téma pokoja cez modlitbu Pane, urob ma nástrojom svojho pokoja. Františkova cesta bola v tomto kontexte priblížená ako cesta odpustenia, lásky a zmierenia.

Spoločenský rozmer priniesla téma svätého Františka z perspektívy pontifikátu pápeža Františka. Motívy chudoby, blízkosti a periférií ukázali prepojenie medzi stredovekou skúsenosťou a výzvami dneška. Záverečné prednášky sa venovali stigmatizácii, obrazu svätosti v najstarších životopisoch Tomáša z Celana a ikonografii,.

Videozáznam zo sympózia je možné nájsť TU.

Zdroj: Teologická fakulta TU, redakčne upravené

Článok pôvodne vyšiel na portáli tkkbs.sk