Môj profil 
Predplatné
V úvode jej predstavenia Matovič uviedol, že Anna Remiášová je pre neho symbolom zápasu s mečiarizmom. Podľa jeho slov bola Remiášová v roku 1998 kľúčovou osobou pri porážke mečiarizmu.
“Dvadsaťtri rokov od svojej smrti nevstúpila do politiky, ale dnes naďalej, napriek tomu, že boli zrušené amnestie, márne čaká na vyvodenie zodpovednosti a potrestanie zločincov. Lebo slovenské súdy sa rozhodli dopytovať, či mohli zrušiť amnestie a či sa náhodou nedotkli práva nejakého Lexu, či sa náhodou nedotkli nejakého občianskeho práva Mečiara a podobne,” vyhlásil Matovič.
Následne aj Remiášová uviedla, že 23 rokov bojovala za zrušenie Mečiarových amnestií. “Stále čakám na spravodlivosť a nie som sama,” dodala.
Remiáš zomrel pri výbuchu svojho auta 29. apríla 1996 v Bratislave na križovatke ulíc Botanická, Karloveská a Devínska cesta.
Smrť Remiáša je jednou z podkapitol knihy bývalého generálneho prokurátora Michala Vaľa – Nebo, peklo, politika, v ktorej pripomína, že Remiáš bol blízkym priateľom Oskara Fegyveresa. On ho presvedčil, aby vypovedal vo veci zavlečenia Michala Kováča ml., hoci Fegyvereša odhováral otec aj otec jeho priateľky, ktorý bol funkcionárom SIS.
Následne bol Remiáš Fegyverešovou spojkou medzi rodinou, českými a slovenskými novinármi i politikmi, ktorí boli odporcami Mečiara.
Prvé závery Kriminalisticko-expertízneho ústavu ministerstva vnútra uvádzali, že výbuch Remiášovho auta spôsobila porucha na palivovej sústave, v ktorej dôsledku došlo k požiaru a následne k výbuchu palivovej a neskôr aj plynovej nádrže. Ďalšie skúmanie však ukázalo, že palivová nádrž je konštruovaná tak, že jej výbuch nemožno vyvolať požiarom. Následne Vaľo pripomenul vyjadrenia riaditeľa sekcie vyšetrovania Kosťova, ktorý uviedol, že “s najväčšou pravdepodobnosťou tam bola použitá výbušnina v množstve 150-200 gramov.”
Na tlačovej konferencii 4. septembra 1996 bola tiež zverejnená informácia, že Remiáš sa podľa dostupných informácií živil vymáhaním dlhov od firiem a pohyboval sa v kruhoch slovenských i zahraničných obchodníkov s autami.
V roku 1996 prípad vyšetrovateľ uložil z dôvodu, že sa nepodarilo vypátrať páchateľa trestného činu. Ako Vaľo pripomína po zmene vlády sa vo vyšetrovaní pokračovalo.
V novembri 1999 – Mečiar udelil amnestie v roku 1998 – riaditeľ sekcie vyšetrovania generál Ivor oznámil, že sa podarilo objasniť vraždu Remiáša a že túto vraždu na objednávku jedného zo šéfov podsvetia Miroslava Sýkoru spáchali dvaja Slováci, po ktorých pátra polícia.
Priamymi vykonávateľmi vraždy mali byť Jozef Roháč – 30. marca 2016 ho odsúdili na doživotie za bombový útok, pri ktorom zomreli štyria ľudia a za vraždu mediálneho magnáta Jánosa Fenyöa a Imrich Oláh – jeho hrob našli v roku 2005 v Hrochoti, mal ho uškrtiť Černák. Motív vraždy a to, či si ju u Sýkoru niekto objednal, sa podľa vyšetrovateľa nepodarilo preukázať.
Vaľo zároveň pripomína, že 5. decembra 2002 vyšetrovateľ obvinil Ivana Lexu z podozrenia, že naviedol na vraždu Remiáša bossov podsvetia a Lexu vzali do väzby. V júli 2003 ho prepustili a v septembri 2006 proti nemu zastavili trestné stíhanie pre spochybnené výpovede svedkov, na ktorých základe Lexu obvinili. Svedkovia mali proti nemu totiž vypovedať účelovo, aby dosiahli prepustenie z väzby, a nové dôkazy sa nenašli. Pár dní predtým zastavili aj stíhanie Roháča a Oláha.
8. februára 2017 vyšetrovateľ vydal uznesenie, ktorým pokračuje v prerušenom trestnom stíhaní v prípade smrti Róberta Remiáša z apríla 1996, čo sa uskutočnilo ešte pred 5. aprílom 2017, kedy došlo k zrušeniu amnestií.
Vaľo zároveň pripomína, že všetko nasvedčuje tomu, že SIS, ak by sa aj priamo na atentáte Remiáša nepodieľala, sa v čase jeho spáchania aj nejaký čas predtým v jeho blízkosti pohybovala a prinajmenšom by teda mala vedieť, kto atentát spáchal. To, že o tom mlčí teda svedčí v neprospech samotnej SIS.
Bývalý generálny prokurátor zároveň upozorňuje, že pri slovnom spojení z amnestie “trestné činy spáchané v súvislosti so zavlečením Ing. Michala Kováča” nepovažuje za opodstatnený tak široký výklad, ktorý by tieto slová vzťahoval na všetky trestné činy akokoľvek vzdialene súvisiace so zavlečením. Zároveň akákoľvek súvislosť smrti Remiáša so zavlečením Kováča mladšieho je zatiaľ len jednou z verzií, ktorej reálnosť nebola preukázaná.
Matovič teda opätovne vsadil na emócie a pri predstavení Remiášovej sa odvolával na Mečiarove amnestie, ktoré však, ako ukazuje vývoj prípadu, neobmedzujú vyšetrovanie vraždy Roberta Remiáša. Vyšetrovatelia teda mali v súvislosti s amnestiami, čo sa týka zákona, voľné ruky po celú dobu vyšetrovania.
.JPG)
