Bratislava 4. augusta 2019 (TASR/HSP/Foto:SITA-Diana Černáková)

Polícia sa snaží byť ľudskejšia, čo je fajn, ale veľakrát je to na škodu veci. V minulosti mali policajti väčšiu autoritu. Nielen o postavení polície hovorila prvá generálka v histórii Policajného zboru (PZ) a viceprezidentka PZ Jana Maškarová v rozhovore v rámci multimediálneho projektu TASR Osobnosti: tváre, myšlienky

Spomína aj na bývalých ministrov vnútra a poukazuje na technologické zmeny, ktoré ovplyvňujú prácu polície. Vyzdvihla členstvo SR v európskom spoločenstve, čo tiež podľa nej prispieva k odhaľovaniu trestnej činnosti.

 
Nedávno ste sa stali prvou generálkou v histórii Policajného zboru. Aké sú vaše pocity po vymenovaní do novej hodnosti?

Bolo úžasné, keď som sa to dozvedela. Je to pre mňa pocta a veľké ocenenie. Človek si to však v tom období až tak veľmi neuvedomí, pretože mám dosť zaplnený pracovný program a úloh je veľmi veľa. A keď sa takú informáciu dozviete, neviete ju popritom vstrebať. Je to fajn, ale musíte to spracovať. Potom prišiel víkend, keď to opadlo a ja som si vtedy uvedomila, že som dostala najvyššiu hodnosť. Je to krásne ocenenie a veľká zodpovednosť. Musíte ostať vzorom pre policajtov aj občanov a, samozrejme, je to niečo, čo musíte potvrdiť. Tá hodnosť obnáša nielen reprezentáciu, ale aj odbornosť a profesionálne konanie.

Vy už ste nejaký čas viceprezidentka Policajného zboru. Zmenili sa nejako vaše povinnosti po povýšení?

Áno. Musím dávať viac rozhovorov (smiech). Aj to ale patrí k tomu. Je fajn, keď človek vie, že sa oňho ľudia zaujímajú, ale nie som typ, že by som to vyhľadávala.

Na polícii ste viac ako 20 rokov. Ako sa zmenila polícia od 90. rokov?

Veľmi. V 90. rokoch mala polícia iné materiálno-technické zabezpečenie aj iné oblečenie. Ja som nastúpila v októbri 1995 a v tom období sme mali ťažké kabáty, v ktorých som ledva okolo seba obtiahla opasok. Tá účelnosť a flexibilita boli znížené. Vysielačky boli veľké a ťažké. Výstroj a výzbroj sa zmenila. Motorové vozidlá sú lepšie, kvalitnejšie a bezpečnejšie. Keď som vtedy slúžila v hliadke, mali sme služobné vozidlo Volgu z obvodného oddelenia Staré Mesto – Západ. To auto bolo deravé. Museli sme mať v službe čisté kanady a tie boli špinavé hneď, keď ste autom prešli mlákou. Hneď ako sme vystúpili, sme to museli čistiť. Vtedajší minister vnútra vybavil v rámci deblokácie lady a žiguláky. Neboli však vhodné do hlavného mesta. Keď sme chceli vystúpiť, museli sme pomaly vykopnúť dvere. Takže aj s týmto sme sa vtedy potýkali. Teraz sa polícia zaoberá terorizmom, extrémizmom, envirokriminalitou. To sa vtedy neriešilo. Ale zas v tom období bola organizovaná trestná činnosť brutálnejšia, dnes je latentnejšia. Navonok občania nie sú už ohrození tak ako vtedy, keď bežne na ulici vybuchovali nálože. Jednotlivé organizované skupiny si medzi sebou vybavovali účty bez ohľadu na prítomnosť verejnosti.

Hovoríte, že je to latentnejšie. Máte pocit, že platí, čo sa hovorí, že mafia vymenila šušťáky za biele goliere?

Áno. Organizovaný zločin stále je a stále bude. Ľudí je veľa. Sme tvor rozumný, takže ľudia si vždy uľahčujú svoju činnosť a každý by chcel mať čo najviac peňazí, aby sa mal dobre. Organizovaný zločin funguje na princípe čo najrýchlejšie zarobiť. Ja hovorím, že rýchly a väčší objem peňazí je z obchodovania s drogami, zbraňami, nelegálnej migrácie. Tých trestných činov je veľa.

Ako sa Policajný zbor dokáže prispôsobovať zmenám v technologickej vyspelosti páchateľov? Dnes sa už asi tak neoplatí odpočúvať telefóny dílerom, ktorí komunikujú cez aplikácie.

Práve preto, že páchatelia menia spôsoby a prostriedky na páchanie trestnej činnosti, musíme na to reflektovať. Je dobré, že sme v európskom spoločenstve, kde komunikujeme s partnermi okolitých krajín, okrem toho, aj s Europolom, Interpolom. Medzi sebou si odovzdávame informácie a know-how, ktoré máme v rámci modus operandi. Hneď si to vieme prispôsobiť na seba. Keď sa nejaký trestný čin stane v Rakúsku, ktorý sa u nás ešte nestal, tak sa vieme informovať. Napríklad bankomaty. Kedysi sa u nás vytrhávali, teraz to robia cez plynové fľaše. Nový modus operandi, na ktorý sme sa museli prispôsobiť. Informácie zozbierame, zanalyzujeme a pripravujeme sa na následné rozloženie týchto skupín. Migrujúci páchatelia sú celospoločenský problém.

Máte pocit, že ako technológia napreduje, zbor má stále lepšie technické prostriedky, tak je dnes ťažšie byť kriminálnikom?

To je tak 50 na 50. Možno to trvá dlhšie, kým sa k novej technológii alebo k technickým prostriedkom dostaneme, pretože sme štátny orgán a zabezpečenie technológie a prostriedkov sa realizuje prostredníctvom verejného obstarávania, ale stále si vieme nové technológie a prostriedky zapožičať. Keď sme napríklad nevedeli získať papilárne línie z nábojníc, tak nám pomohli v Scotland Yarde. Nedávno sme taktiež prelomili Threemu, s ktorou nám pomohol zase Europol. To isté platí o Blackberry telefónoch. Sme v tomto flexibilní. Spolupráca s krajinami je na veľmi dobrej úrovni, takže si vieme pomôcť.

Keby ste mali porovnať éru rôznych ministrov, či už to boli Palko, Lipšic alebo Kaliňák, ako sa menil Policajný zbor pod ich vedením?

Každý mal svoje priority. Neviem, či by som to vedela dobre zhodnotiť, pretože vždy hodnotíte ministra z pozície, na ktorej ste pracovali. Keď som bola v hliadke, tak som to tak veľmi nevnímala. Bola som prijatá za Hudeka a vtedy organizovaný zločin veľmi prerastal. Či už to bol únos Kováča, alebo Remiášova vražda. Na ulici bolo rušno. Ja som bola v hliadke nový policajt, my sme len plnili úlohy a oťukávali sme sa. Nevideli sme do toho hlbšie, a preto sa ani veľmi k tomuto obdobiu neviem vyjadriť. Ďalej si pamätám Šimka, pretože ten zaviedol nulovú toleranciu na alkohol pre policajtov, a to bola veľká vec. Vtedy sa zvyklo piť po službe na obvodných oddeleniach. Potom prišiel Palko, ktorý zaviedol Úrad boja proti organizovanej kriminalite. Vznikla tá potreba, pretože organizovaný zločin naozaj prekvital. Po Palkovi bol Kaliňák a uňho bol výrazný najmä systém odmeňovania. Za jeho éry okresy a kraje dostali vyššie odmeny ako prezidiálni policajti. To bolo veľké. V tom období som si uvedomovala, že bol bližšie k policajtom vo výkone a snažil sa k nim byť bližšie. Nie, že by zabúdal na prezídium, ale chodil medzi ľudí. Keď bolo treba obmeniť motorové vozidlá, komunikoval s konkrétnymi riaditeľmi. Nespoliehal sa len na výstupy z prezídia. Bol to minister, ktorý chodil medzi policajtov. Minister Lipšic zas zaviedol hodnotiaci systém policajtov, zriadil úrad sekcie kontroly a inšpekčnej služby MV SR. Každý minister niečím prispel k chodu Policajného zboru.

Ako vnímate, že napriek tomu, že Kaliňák z veľkej časti zmodernizoval Policajný zbor, bol to človek, ktorého osoba je spájaná s usvedčeným daňovým podvodníkom Ladislavom Bašternákom?

Keď som prechádzala cez funkcie, tak som ani nevedela, kto je nejaký Bašternák. Až keď sa rozpracoval, tak sme zistili, že tu máme podnikateľa, ktorý si neplní povinnosti.

Čo dnes najviac chýba slovenskej polícii?

Policajti. Materiálno-technické zabezpečenie bude vždy chýbať, lebo sa opotrebováva. Chýba nám technika, ale ako som hovorila, tá sa dá vždy zapožičať. Veľmi nám ale chýbajú kolegovia, máme podstavy, ktoré treba naplniť, aby policajti neslúžili unavení. Únava je predispozícia na to, aby sa robili chyby.

Keď už sme pri podstavoch. Ako sa dá zatraktívniť práca vyšetrovateľa? Ako tam dostať ľudí s právnickým vzdelaním, ktoré je často potrebné na komplikované kauzy?

Práca policajta je niečo, kde sa musíte nájsť. Právnik, ktorý študuje právo, chce svoje znalosti väčšinou využiť v právnickej praxi alebo legislatíve. Aby bola tá práca atraktívna, musí tomu zodpovedať aj plat. Dnes v tomto ťaháme za kratší koniec. Ďalšou vecou sú fyzické previerky a psychotesty. Tým neprejde každý. Musíme zistiť, či je adept asertívny, či vie vo vysokoprofilových incidentoch správne konať. Vyšetrovateľ je vyšetrovateľom 24 hodín denne, nemá oddych. Keď má väzobnú vec, tak mu lehoty plynú, aj keď je na dovolenke. Musí byť nonstop v strehu a vedieť pružne reagovať. Nehovoriac o tom, že vyšetrovateľ musí byť aj dobrý manažér. Keď ide na akciu, riadi celú výjazdovú skupinu. Keď tam vojde, rovno rozdeľuje úlohy, hliadka hľadá svedkov, zabezpečujú priestor, musí byť oboznámený so situáciou, dať úlohy operatíve, aby zabezpečili kamerové systémy, prípadne vytypovali ďalšie trasy páchateľa. A až potom ide na miesto činu a komunikuje s kriminalistickým technikom. On keď tam urobí zásadnú chybu, prípadne vynechá nejaký krok, tak sa to neskôr odrazí na kvalite výkonu obhliadky miesta činu.

Trestná činnosť policajtov. Nedávno zatkli ďalšieho policajta, ktorý bol zároveň drogovým dílerom. Používal informačné systémy polície aj na to, aby informoval svojich komplicov. Obvinený z vraždy Kuciaka Tomáš Sz. je takisto niekdajší vyšetrovateľ. Myslíte si, že sú psychotesty dostatočné na to, aby sa títo ľudia nedostali k polícii?

Myslím si, že sú dostatočné. Mňa mrzí, že máme takýchto expolicajtov, ktorí páchajú trestnú činnosť, ale ako sa hovorí príležitosť robí zlodeja. Nenašli sa v tom povolaní a viac ich zlákalo robiť to, kde získajú viac peňazí.

Nemyslíte si, že by mal byť NAKATOK lepšie zabezpečený?

Tie prístupy sú zabezpečené dobre. Úniky informácií nie sú o tom, že by bolo porušené prístupové právo. Je to ľudské zlyhanie. Darmo tu budeme stavať nezávislé úrady, je to všetko o ľuďoch.

Zanecháva systém stopu o tom, že si niekto otvoril živý spis?

Áno. Musí tam ísť aj pod svojím prístupom a heslom. Každý jeden zanechá stopu a vždy musí vysvetľovať, prečo si daný spis otvoril.

Akú môže mať motiváciu páchateľ, ktorý stále tvrdí, že je vrahom, ale zmení niečo vo výpovedi, tak, že nedáva pôvodná vyšetrovacia verzia zmysel?

Mohol si teoreticky spomenúť. Ale keby som bola vyšetrovateľ a už predtým som sa ho snažila priviesť k spomienke otázkami, tak neverím, že by si spomenul až po takom dlhom období. My nemôžeme monitorovať komunikáciu s advokátom. Vo vyšetrovaní sme mali informácie, že sa advokáti medzi sebou dohodli, že jeden obvinený bude vypovedať tak a jeden inak. To môže spôsobiť obštrukcie vo vyšetrovaní. Namiesto toho, aby smeroval prípad k obžalobe, nastanú obštrukcie, čím si kupujú čas. Takéto konania sú náročné na odhaľovanie a dokumentovanie aj z dôvodu, že sa komunikácia medzi obvineným a advokátom nemonitoruje.

Obchodná ulica v Bratislave je témou už dlhé roky. Vy ste v 90. rokoch hliadkovali aj na Obchodnej. Mala už vtedy takú povesť?

Mala. Boli tam krčmy. Ja si pamätám, že sme už v tom období s kolegom na Obchodnej zachraňovali život osobe, keď podnapitý pán vyšiel z krčmy, spadol na električkové koľajnice a dostal sa do bezvedomia, následne sme mu poskytovali prvú pomoc. Tých incidentov tam bolo veľa. V Bratislave celkovo. Aj preto bola posilnená hliadkovou službou. Vtedy nás bolo 108 policajtov, z toho osem nás bolo žien.

Nezdá sa vám zvláštne, že máme v centre mesta takúto notoricky známu ulicu?

To je viac-menej otázka aj na mesto a na ľudí, ktorí tam obsluhujú podnapitých. Je daná legislatíva vzhľadom na to, komu by už nemali naliať alkohol. Zároveň je to však aj o zlepšení systému na zabezpečenie bezpečnosti. V Glasgowe sme prechádzali po ulici, kde stála partička chalanov, ktorí mali otvorené plechovkové pivo. Do dvoch minút po otvorení piva tam boli mestskí policajti. Tam je zakázané na ulici piť a hneď ich aj riešili. Oni majú tak pokryté mesto kamerovými systémami, že naozaj skoro na každom rohu, čokoľvek urobíte, hneď reagujú.

Ako vnímate dnes takú všeobecnú apatiu, kedy počas útoku v bratislavskej MHD nikto nezakročil proti mladíkom, ktorí tam napadli a zlomili nos viac ako 50-ročnej žene? Čo by ste poradili ľudom, ktorí chcú v takej situácii zasiahnuť, ale nevedia sa biť?

Určite neprovokovať páchateľa. Každý občan si musí vyhodnotiť svoje fyzické schopnosti a neohroziť nielen sám seba, ale aj iných, lebo môže vyprovokovať páchateľa k ešte väčšej agresivite. Určite treba okamžite informovať políciu. Samozrejme, v takýchto incidentoch treba počúvať výzvy policajta. Policajt je na takéto situácie školený a vie, ako má reagovať. V 90. rokoch, keď policajt skríkol „ustúpte“, tak sa všetci rozišli a vytvorili priestor. Teraz, keď vyjde policajt von, musí pokyn trikrát zopakovať. Ľudia to nerešpektujú hneď. Sú takí zdemokratizovanejší, a zároveň sa polícia snaží byť ľudskejšia, čo je fajn, ale veľakrát je to na škodu veci.

Čo je vaším cieľom vo funkcii?

Mojím cieľom je zabezpečiť svojou riadiacou činnosťou, aby si každý policajt plnil svoje povinnosti, tak ako má. Nič viac od nich nepožadujem. A keď si ich bude plniť, tak aj polícia bude mať dôveru u občanov. Pretože to budú vnímať a cítiť.