Môj profil 
Predplatné
V sobotu 23. novembra 2019 sa na Devíne stretli predstavitelia národných síl slovenskej spoločnosti na konferencii s názvom Budúcnosť pre slovenské Slovensko. Píšeme o tom TU.
Na tomto stretnutí národnej inteligencie vystúpil so svojím referátom aj historik Martin Lacko, ktorý potom, ako ho vyhodili za názor z Ústavu pamäti národa a dôsledne pred ním zatvárajú všetky dvere a profesionálne možnosti, sa stáva jedným zo symbolov novodobého slovenského disidentstva. O jeho prípade sme písali TU.
Lacko sa vo svojom vystúpení venoval problémom histórie, ich možným riešeniam a zmyslu dejinotvorného úsilia Slovákov. Vo svojom príhovore pripomenul paralely medzi historickými obdobiami a súčasným vývojom. Pripomenul, že tak ako kedysi, aj dnes platí: „V tejto dnešnej takzvanej, demokracii‘ keď človek vysloví názor, môže to mať trestnoprávne následky.“
Lacko konštatuje, že dnes sme v pozícii polokoloniálnej krajiny. Hovorí, že samozrejme by sa dnes už nikto nechcel vrátiť k vláde jednej strany, ale pýta sa: „Koľkí by sa rozhodli v roku 1989 štrngať na námestiach, keby vedeli, ako to dopadne o tridsať rokov?“ A varuje, že globalisti už dostali pod svoju kontrolu takmer všetko a najnovšie sa snažia dostať do svojich služieb už aj cirkev, v ktorej spôsobili rozkol.
Aký je cieľ týchto snáh o vykorenenie slovenského národa? „Je tu snaha najmä mladej generácii sprotiviť vlastný štát, a preto sa história Slovenského štátu redukuje na holokaust. Aby si ľudia nakoniec povedali, že ho vlastne nechcú,“ uviedol.
Na základe konkrétnych prípadov Lacko zosumarizoval činnosť NAKA ako nástroja na ideologickú perzekúciu určitých kruhov. Keď to tak zhrnul, vznikol celkom pôsobivý zoznam pripomínajúci napríklad 50. roky. Lacko tiež naznačil, čo by bolo potrebné urobiť, aby sa situácia mohla vrátiť do normálu. Ako jeden z najdôležitejších bodov spomenul potrebu zrušenia zákonov obmedzujúcich slobodu slova.
O atmosfére panujúcej v spoločnosti Lacko skonštatoval, že sa za posledné roky citeľne zhoršila a stále sa zhoršuje. K tomu, aké rozmery strach ľudí už nadobudol, uviedol niekoľko príkladov, azda najbizarnejší je tento:
„Na výstave Bibliotéka nám predávajúci poštových známok povedal, že ho prednedávnom niekto udal za to, že okrem známok z iných období predával aj poštové známky s portrétom prezidenta Tisa, bežné známky, akých bolo vo svojej dobe predaných možno niekoľko stotisíc. Prišla polícia, tieto známky mu zobrala „na expertízu“ a teraz voči nemu majú viesť nejaké konanie. Keď som sa pýtal ľudí zo staršej generácie, ktorí boli filatelistami ešte za socializmu, povedali mi, že toto nerobili ani eštebáci. Eštebáci si nevšímali poštové známky, či tam bol vyobrazený Hlinka, Tiso, Štefánik alebo ktokoľvek iný. Takže my ich v tomto dnes úspešne prekonávame.“
Ivan Lehotský
.jpg)
