Klus naďalej tlačí na očkovacie pasy: S gréckym partnerom sme sa zhodli, že cestovateľské certifikáty by oživili turizmus a uľahčili cezhraničným pracovníkom v EÚ ich každodenný život

Bratislava 12. marca 2021 (TASR/HSP/Foto:TASR-Martin Baumann)

„Jedna z aktuálnych tém, ktoré spájajú Slovensko a Grécko, je zavedenie digitálnych zelených pasov či tzv. COVID-19 certifikátov, ktoré by uľahčili cestovanie v rámci Európskej únie. Vďaka napredujúcemu očkovaniu proti koronavírusu a s príchodom jari sa čoraz intenzívnejšie venujeme plánom na spustenie tejto dlho očakávanej úľavy pre milióny občanov. Zatiaľ čo Grécko argumentuje najmä oživením cestovného ruchu, Slovensku ide predovšetkým o desaťtisíce ľudí, ktorí denne prekračujú hranice cestou do práce či za rodinou. Náš cieľ je však rovnaký, a preto sme za čo najskoršie zavedenie spoločného európskeho riešenia.“

Vyhlásil to štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky (MZVEZ SR) Martin Klus v stredu, 10. marca 2021 v Bratislave, počas neformálnej videokonferencie s alternujúcim ministrom zahraničných vecí pre európske záležitosti Helénskej republiky Miltiadisom Varvotsiotisom. Hlavnými témami online rozhovoru boli slovensko-grécke bilaterálne vzťahy, vývoj situácie v súvislosti s pandémiou COVID-19, ale tiež ďalšie aktuálne otázky európskej a zahraničnej politiky, ktoré ponúkajú priestor na užšiu spoluprácu oboch krajín.

“Slovensko spájajú s Gréckom dobré a konštruktívne vzťahy. Grécko je populárnou destináciou pre slovenských turistov a hneď ako nám to pandemická situácia dovolí, máme záujem na ďalšom rozvoji, a to nielen v oblasti cestovného ruchu . Naša hospodárska spolupráca rastie z pohľadu kvantity, ale aj kvality. Priame letecké spojenie by napríklad bolo vítaným prínosom pre obe naše krajiny,“ vyhlásil štátny tajomník MZVEZ SR Martin Klus.

Plány na zavedenie tzv. digitálnych zelených pasov v Európskej únii

V súvislosti s ďalšou spoločnou témou, ktorou sú plány na zavedenie tzv. digitálnych zelených pasov v Európskej únii (EÚ), sa partneri zhodli na tom, že úspech a najmä podoba jednotných európskych certifikátov bude do veľkej miery závisieť od samotných členských štátov EÚ.

“Slovensko aj Grécko začali v rámci Únie medzi prvými nahlas hovoriť o tom, aby sa zaviedol spoločný cestovateľský preukaz. Ten by až do utíchnutia pandémie mohol výrazne uľahčiť cestovania. Slovensko od začiatku vyzýva na to, aby to nebol len akýsi očkovací preukaz, ale aby v ňom boli zaznamenané aj informácie o absolvovaní testu na COVID-19, ako aj potvrdenie o prípadnom prekonaní ochorenia,“ priblížil Martin Klus.

Zároveň dodal, že je proti akejkoľvek diskriminácii či vytváraniu dvoch kategórií občanov, a preto treba nastaviť pravidlá tak, aby sa v nich našiel každý.

Slovensko-grécka ekonomická spolupráca rastie nielen z pohľadu kvantity, ale aj kvality

Slovensko-grécka ekonomická spolupráca rastie nielen z pohľadu kvantity, ale aj kvality. V budúcnosti by chceli obe strany posilniť vzájomný dialóg aj v oblasti inovatívnych riešení, digitálnej transformácie či zeleného hospodárskeho rastu.

“V tejto súvislosti patrí medzi naše spoločné témy aj otázka transformácie uhoľných regiónov s využitím európskych prostriedkov. V prípade Slovenska sa to týka najmä regiónu Horná Nitra. Som rád, že medzi slovenskými a gréckymi odborníkmi existuje intenzívna komunikácia v tejto oblasti, ktorá slúži ako príklad pre ďalšie odvetvia. Táto téma je totiž jednou z priorít budúcej stratégie hospodárskeho rozvoja pre obe naše krajiny,“ uviedol Martin Klus.

Partneri v rámci videokonferencie neobišli ani tému migrácia či otázku ďalšieho vývoja vzťahov Európskej únie s Tureckom. Podľa štátneho tajomníka rezortu diplomacie Slovenskej republiky M. Klusa chce Slovensko aj naďalej prispievať k riešeniu situácie vo východnom Stredomorí a podporovať hľadanie konsenzu formou dialógu. Dobre fungujúca azylová politika EÚ musí podľa neho predvídať vývoj migrácie, kontrolovať hranice a zároveň poskytovať medzinárodnú ochranu tým, ktorí to potrebujú.

Za efektívny nástroj považuje dobre a cielene zamerané projekty v krajinách v prvej línii. Príkladom je aj spoločný projekt Rakúska a Slovenska zameraný na poskytovanie zdravotnej starostlivosti migrantom v Grécku, ktorý by mala už v blízkom čase schváliť vláda Slovenskej republiky.