Môj profil 
Predplatné
Pred nejakým časom ale po prvý raz odhalil skúsený redaktor a dlhoročný insider zo sveta žurnalizmu, aká je skutočná pravda o médiách. Nemecký žurnalista Udo Ulfkotte vydal knihu “Kúpení žurnalisti”, kde o.i. píše, že sa hanbí za to, že pracoval 17 rokov pre renomované, svetoznáme periodikum FAZ – Frankfurter Allgemeine Zeitung.
Skôr ako začal vo svojej publikácii popisovať a odhaľovať tajné a utajované siete moci, ktorá kontroluje a korumpuje významné mienkotvorné média, sa však najprv venoval tvrdej a konzekventnej sebakritike. Je potrebná veľká odvaha na to, čo urobil Udo Ulfkotte, lebo to mohlo mať pre neho veľmi nepríjemné následky. Jeho odvahu a neohrozenosť možno do istej miery porovnať s odvahou Edwarda Snowdena, ktorý prezradil svetu nekonečne podlé a špinavé praktiky americkej NSA. Je mimoriadne chvályhodné, že Ulfkotte nekompromisne a otvorene sa v týchto súvislostiach nebál poukázať prstom aj sám na seba a tým priznal, že aj on bol korupčný a slabý a podľahol tomu, čo teraz odhalil a verejne pranieroval a tvrdo odsúdil.
Medziiným uviedol aj to, ako bol za isté články , ktoré napísal pre FAZ, podplatený. Píše aj o tom, ako sa FAZ prostituje a publikuje články spracované a upravené podľa želaní a potrieb koncernov, vysokých finančných kruhov, politikov a veľkých firiem. Nikdy dosiaľ neurobil niečo podobné nijaký žurnalista a publicista v Nemecku – a pokiaľ mi je známe ani nikde v Európe – tak ako to urobil Ulfkotte. Odvážne a podrobne opísal a dokumentárne podložil, o.i., ako aj on sám bol podplácaný za to, aby písal nepravdy a prekrúcal fakty v prospech tých, ktorí ho podplácali.
Napísal ako sa za to hanbí a nezľahčuje to a neospravedlňuje to tým, že o tom samozrejme vedeli aj jeho predstavení a šéfovia a že to sami tak chceli a podporovali.
V princípe práve o to ale ide. Bez vedomia predstavených by to nebolo možné. Ulfkotte pracoval v elitných médiách, kde sa hlásalo, že niečo také je normálne a samozrejme, že sa musí slúžiť záujmom mocných a vplyvných kruhov.
Už z toho je jasné, že Ulfkotte nebol jediný redaktor vo FAZ, ktorý písal članky za peniaze na objednávku vplyvných kruhov a samozrejme FAZ neboli jedinými novinami, kde bola takáto prax bežná.
Ulfkotte prízvukuje aj to, že nikto sa vtedy za takúto “spoluprácu” nehanbil. To však nebolo všetko. Tajné služby písali aj články úplne podľa vlastných predstáv, presne v duchu ako to potrebovali a ako autora uviedli meno Udo Ulfkotte. Niečo také je neuveriteľná hanba západnej demokracie a je to nezákonné a vyslovene kriminálne manipulovanie verejnou mienkou. Ulfkotte informuje aj o tom, že pôsobil ako predĺžená ruka jednej medzinárodnej tlačovej agentúry a podporoval tak jej vojnové štvanie a podpaľačstvo. Uvádza aj mnohých ďalších žurnalistov v rôznych nemeckých mienkotvorných médiách, a to plným menom, o ktorých dokázateľne vie, že pracovali pre amerických vojnových podpaľačov.
Nemecký mediálny svet bol otrasený v samotných základoch, lebo tento muž, ktorý si po rokoch vstúpil do svedomia, ho pripravil o nymbus novinárskej objektivity, pravdivosti a nezávislosti od vonkajších vplyvov. Zároveň je ale aj obrovskou hanbou stoviek, žurnalistov v Európe – Slovensko samozrejme nevynímajúc – že nikto z nich nemal ani len náznak tej odvahy, ktorú preukázal Udo Ulfkotte a že naďalej klamú verejnosť a predávajú za peniaze svoju novinársku česť.
