Môj profil 
Predplatné
V nezabudnuteľnom finále sa výber Československej socialistickej republiky (ČSSR) nabitý prevažne hráčmi bratislavského Slovana postavil proti silnej reprezentácii vtedajšej západnej Nemeckej spolkovej republiky (NSR). Belehradské finále sa po remízovom výsledku 2:2 a bezgólovom predĺžení dostalo až k penaltovému rozstrelu. Do ôsmeho pokusu všetci aktéri jedenástky premenili. Prvý zaváhal až Nemec Ulli Hoeness, po ktorom nasledoval kanonier Bohemiansu Praha Antonín Panenka. Ten svojou strelou do stredu bránky prekonal bezmocného a očividne šokovaného brankára Seppa Maiera a Československo sa tešilo z titulu európskych šampiónov.
Na druhý deň sa svetové médiá predháňali ako pomenovať Panenkov spôsob prevedenia penalty. Najčastejšie sa kop prirovnával k padajúcemu listu. Českí novinári hovorili o “vršovickom dloubáku”, lebo Panenka patril v tom čase k oporám vršovického Bohemiansu. Francúzske média zasa nazvali Panenku futbalovým básnikom. Aj vďaka belehradskej penalte je po legende českého futbalu pomenovaný španielsky futbalový mesačník Panenka.
Antonín Panenka sa narodil 2. decembra 1948 v Prahe. Patril k odchovancom Bohemiansu Praha (dnes Bohemians Praha 1905), ktorého zeleno-biely dres si obliekal od žiackych rokov. Na seniorské prvoligové trávniky za pražských “klokanov” nastúpil v 19 rokoch. Farby materského klubu v najvyššej futbalovej súťaži vtedajšieho Československa hájil v rokoch 1967-1981 a ako stredopoliar strelil 76 gólov.
Panenka nevynikal bojovnosťou či rýchlosťou, ale predovšetkým výbornou kopacou technikou. Aj vďaka týmto prednostiam patril v rokoch 1973-1982 k oporám československej reprezentácie, s ktorou v roku 1976 získal európsky titul na ME v bývalej Juhoslávii a v roku 1980 bronzovú medailu na ME v Taliansku. K oporám československého výberu patril aj na majstrovstvách sveta (MS) v Španielsku v roku 1982. Celkovo v reprezentačnom drese odohral 59 zápasov a strelil 17 gólov.
Legendárny exekútor belehradskej finálovej penalty zanechal nezabudnuteľnú stopu aj v Rakúsku. V rokoch 1981-1985 totiž hrával za renomovaný Rapid Viedeň. So slávnym rakúskym klubom získal dva ligové tituly v najvyššej rakúskej futbalovej súťaži a v roku 1985 sa s Rapidom prebojoval až do finále Pohára víťazov pohárov (PVP), v ktorom však Viedenčania podľahli 1:3 anglickému Evertonu.
V sezóne 1983/1984 bol Panenka najlepším ligovým strelcom Rapidu Viedeň, za ktorý celkovo odohral 127 duelov a vsietil 63 gólov. Rakúsku hráčsku kapitolu uzavrel Panenka vo vtedajších druholigových kluboch VSE St. Pölten (1985–1987), SK Slovan Wien (1987–1989), či v ASV Hohenau (1989-1991).
Po návrate do vlasti pôsobil niekoľko rokov ako asistent trénera a funkcionár Bohemiansu Praha. V súčasnosti zastáva post prezidenta Bohemiansu Praha 1905.
V roku 2008 ocenili Panenku Cenou Václava Jíry. Tá sa udeľuje osobnostiam, ktoré sa významne zaslúžili o rozvoj českého futbalu. Je tiež nositeľom českého štátneho vyznamenania – Medaily Za zásluhy I. stupňa, ktoré mu udelil v roku 2008 vtedajší český prezident Václav Klaus.
