Môj profil 
Predplatné
Právo vyjadriť sa k otázke, či “podporujú vstup do EÚ a NATO akceptovaním dohody medzi Macedónskom a Gréckom”, ktorá predpokladá zmenu názvu krajiny na “Republiku Severné Macedónsko”, využilo do 11.00 h podľa volebnej komisie v Skopje 8,03 percenta oprávnených voličov.
Práve účasť je z hľadiska platnosti plebiscitu nezanedbateľným faktorom. Predpokladom pre platné referendum, ktorého výsledok však nebude mať záväzný, ale poradný charakter, je účasť nadpolovičnej väčšiny 1,8 milióna občanov postjuhoslovanskej republiky.
Do referenda v Macedónsku sa oprávnení voliči môžu zapojiť až do 19.00 h.
Tamojší vládni politici už počas kampane, ktorá vyvrcholila v uplynulý štvrtok, upozorňovali, že budú referendum považovať za platné, aj keď zostane v nedeľu doma viac ako polovica oprávnených voličov. Zohľadnia vraj iba pomer kladných a záporných hlasov. Na záverečnom podujatí kampane to podčiarkol aj premiér Zoran Zaev, keď formuloval tak, že treba si všímať iba tých, ktorí prídu k urnám, názory tých, ktorí sa do plebiscitu nezapoja, nie sú, ako naznačil, podstatné.
Predseda macedónskej vlády v nedeľu po splnení si občianskej povinnosti uviedol, že očakáva veľkú väčšinu súhlasných hlasov, pretože podľa jeho názoru si viac ako 80 percent občanov Macedónska želá vstup krajiny do euroatlantických štruktúr.
V minulosti dlhoročná vláda a v súčasnosti najsilnejšia opozičná strana VMRO-DPMNE neviedla kampaň síce otvorene proti pozitívnemu hlasovaniu a neohlásila ani bojkot plebiscitu, avšak podľa oficiálneho stanoviska vyzvala svojich voličov a sympatizantov, aby sa rozhodovali podľa vlastného svedomia. Lídri strany však opakovane verejne konštatovali, že dohodu s Gréckom vnímajú ako protiústavnú, pretože ohrozuje macedónsku národnú identitu, pričom s ňou nesúhlasia.
Macedónsky prezident Gjorge Ivanov zdôraznil, že osobne plebiscit bojkotuje a vyzval občanov, aby postupovali rovnako.
Dokument o zmene názvu Macedónska, na ktorom sa Skopje a Atény dohodli v júni, aby uzavreli viac ako štvrťstoročie bilaterálny spor, rozdelila verejnú mienku v Macedónsku i Grécku.
Odporcovia tvrdia, že druhej strane ponúka príliš veľa.
Macedónsky parlament dohodu ratifikoval napriek tomu, že ju prezident odmietol podpísať. Po referende v prípade pozitívneho výsledku musia poslanci odhlasovať zmenu ústavy, aby mohla vstúpiť do platnosti zmena názvu krajiny. Posledným krokom k plnej implementácii dohody je jej ratifikácia na pôde gréckeho parlamentu, v ktorom vládne ohľadom tejto otázky hlboký rozkol.
V Macedónsku referendum o zmene názvu krajiny občanov priveľmi neoslovilo
Nedeľňajšie referedum v Macedónsku o zmene názvu krajiny charakterizovala i štyri hodiny pred uzavretím volebných miestností, teda o 15.00 h, nízka účasť. Dovtedy prišlo k urnám iba 22,5 percenta oprávnených voličov, informovala štátna volebná komisia.
Nadpriemerne vysokú účasť hlásili z niektorých štvrtí metropoly krajiny Skopje, uviedla tlačová agentúra APA.
K urnám prišlo v plebiscite zrejme menej ako 50 percent voličov
Účasť na nedeľňajšom referende v Macedónsku o zmene názvu krajiny nedosiahla zrejme hranicu 50 percent.
Podľa údajov, ktoré zverejnilo internetové vydanie denníka Nova Makedonija s odvolaním sa na predsedu štátnej volebnej komisie Olivera Derkoského, do 18.30 h, teda 30 minút pred uzavretím volebných miestností, prišlo k urnám 589.631, čo predstavuje účasť vo výške 34,09 percenta.
Všetkých 3748 volebných miestností, ktoré mohli oprávnení voliči vyhľadať v čase od 7.00 h do 19.00 h sa medzičasom uzavreli.
Výklad výsledkov referenda bude zrejme diferenrovaný.
Stúpenci bojkotu nedeľňajšieho hlasovania oslavovali už krátko pred 19.00 h v uliciach Skopje skandovaním súčasného názvu krajiny, vládni činitelia zasa hovoria o dni, na ktorý môže byť hrdá celá krajina.
V zmysle platnej macedónskej ústavy je predpokladom úspešnosti záväzného referenda v krajine účasť nadpolovičnej väčšiny oprávnených voličov. Tento plebiscit má však podľa vlády premiéra Zorana Zaeva konzultatívny, a nie záväzný charakter. Vládni činitelia tak opakovane hovorili o tom, že zohľadnia iba pomer hlasov za a proti, a nie počet voličov, ktorí k urnám neprišli.
Macedónsko by po zmene názvu krajiny na Republiku Severné Macedónsko, ako to predpokladá bilaterálna dohoda s Gréckom, na ktorej sa obe strany dohodli v júni v úsilí ukončiť viac ako polstoročie trvajúci spor, mohlo zamieriť do euroatlantických štruktúr. Dohoda však vyvolala v oboch zainteresovaných krajinách aj vlnu kritiky a proces jej ratifikácie môže byť ešte komplikovaný.
Zaev: Nedeľňajšie referendum je úspechom, krajinu dovediem do NATO a EÚ
Macedónsky premiér Zoran Zaev označil nedeľňajšie referendum o zmene názvu tejto postjuhoslovanskej republiky na “Republika Severné Macedónsko” v nedeľu večer v Skopje za úspech. Učinil tak napriek tomu, že sa do plebiscitu nezapojila nadpolovičná väčšina občanov.
“Obrovská väčšina” hlasovala, ako povedal bez ďalších podrobností, za členstvo krajiny v Severoatlantickej aliancii (NATO) a Európskej únii (EÚ). Teraz by sa “toto želanie malo realizovať v praxi v politickej aktivite parlamentu”, citovala Zaeva tlačová agentúra DPA.
Predseda macedónskej vlády súčasne avizoval, že v prípade odmietavého postoja opozície sa v Macedónsku uskutočnia predčasné parlamentné voľby. “Povediem ďalej túto krajinu a Macedónsko sa stane členom NATO a EÚ,” dodal.
Zaev sa zrejme pokúsi o hlasovanie v zákonodarnom zbore, kde však naposledy hlasovalo za dohodu s Gréckom o zmene názvu krajiny iba 69 zo 120 poslancov, pričom potrebná je dvojtretinová podpora – teda najmenej hlasy 80 zákonodarcov. Opozícia nový názov striktne odmieta s tým, že by znamenal poškodenie národnej identity Macedónska.
.JPG)
.jpg)
.jpg)
