Blízka Európa vedie, Ázia rastie. Slováci menia cestovné návyky, ukazujú dáta Revolutu

Podľa prieskumu má cestovanie pre časť Slovákov stále aj rozmer úniku. Približne 37 % ľudí hovorí, že v roku 2026 pravdepodobne vyrazí na cestu práve preto, aby si oddýchli od „dospeláckych povinností“. U mladých vo veku 18 – 24 rokov je tento motív ešte výraznejší, takúto cestu zvažuje 61 % z nich. Pri ľuďoch vo veku 25 – 34 rokov je to 53 %. Najčastejšie pritom nejde o konkrétny problém, ale o potrebu mentálneho reštartu. Tú uvádza 28 % respondentov. Ďalšími dôvodmi sú účty a finančné starosti (12 %), pracovný stres (11 %) či rodinné záväzky (6 %).

Zároveň však platí, že 32 % Slovákov cestovanie nevníma primárne ako únik od povinností. Tento postoj výrazne silnie s vekom. Medzi ľuďmi nad 65 rokov ho uvádza až 69 % respondentov.

Kam Slováci vyrážajú: dominuje blízka Európa, rastie záujem o Áziu

Z pohľadu destinácií zostávajú Slováci verní najmä blízkej Európe. Podľa platobných dát Revolutu za obdobie od začiatku roka 2026 najviac míňali v Českej republike, Nemecku, Rakúsku, Maďarsku a Poľsku. Ide teda najmä o susedné alebo geograficky blízke krajiny.

Medziročne pritom pri viacerých hlavných európskych destináciách vidno rast. Platí to napríklad pre Nemecko a Rakúsko. Výrazne rastie aj záujem o Taliansko, kde výdavky medziročne vzrástli o 46,5 %.

Popri tom je však viditeľný aj posun smerom k vzdialenejším cestám. V Ázii rastie aktivita slovenských cestovateľov dvojciferným tempom. Napríklad vo Vietname sa počet transakcií zvýšil o 35 % a v Thajsku takmer o 30 %. Rast vidno aj v Južnej Kórei a Singapure.

Od pláže po wellness: ako a kedy Slováci hľadajú oddych na cestách

To, čo si Slováci pod podobným „odpojením“ predstavujú, sa pomerne jasne ukazuje aj v ďalších dátach. Najčastejšie ide o pokojnejšie, oddychové formy cestovania. Takmer tretina respondentov (31 %) spája najlepší pocit úniku s pobytom pri mori a ďalších 19 % so spa alebo wellness pobytom.

Aktívnejšie varianty, ako sú športové alebo dobrodružné cesty, volí 13 % ľudí. Kratší pobyt doma alebo v blízkom okolí, teda staycation, uvádza 12 % respondentov a city break 10 %.

V odpovediach sa zároveň prejavujú rozdiely medzi mužmi a ženami. Ženy častejšie preferujú oddychové formy cestovania. Muži o niečo častejšie spomínajú športové alebo dobrodružné cesty, prípadne kratšie pobyty bližšie domovu.

Podobne čitateľné je aj načasovanie ciest. Ak už ľudia uvažujú o „responsibility-free“ cestovaní, plánujú ho prevažne na leto. Najčastejšie pripadá na júl (29 %), nasledovaný augustom (17 %) a júnom (13 %). Výraznejší je ešte máj (8 %), september a december majú zhodne po 6 %.

Cestovanie áno, ale nie vždy bez prekročenia rozpočtu

Zaujímavý kontrast prináša otázka rozpočtu. Hoci je cestovanie často spojené s oddychom a emóciami, časť Slovákov (53 %) priznáva, že za cestu už minula viac, než si mohla dovoliť. Naopak, 47 % Slovákov hovorí, že nikdy neutratili za cestu viac, než si mohli dovoliť.

Táto skúsenosť je pritom výrazne častejšia u mladších generácií. Medzi ľuďmi vo veku 18 – 24 rokov napríklad 25 % uvádza, že minuli viac, než si mohli dovoliť opakovane, a ďalších 22 % hovorí, že sa im to stalo aspoň niekedy. Zaujímavé ale je, že spätne to väčšina neľutuje. Z tých, ktorí niekedy minuli viac, než plánovali, ich 54 % hovorí, že to „stálo za to“. Naopak, medzi ľuďmi nad 65 rokov hovorí 73 % respondentov, že sa im nikdy nestalo, že by minuli viac ako si mohli dovoliť..

Cestovný rozpočet tvoria najmä každodenné platby

Platobné dáta Revolutu ukazujú, že veľká časť cestovných výdavkov Slovákov smeruje do bežných každodenných platieb, nie iba do veľkých jednorazových položiek. Potraviny a reštaurácie spolu predstavujú takmer polovicu zahraničných útrat.

Významný podiel majú aj nákupy a doprava, zatiaľ čo položky priamo spojené s cestovaním – ako sú hotely, letenky a ďalšie cestovné služby – tvoria menšiu časť celkového rozpočtu. Práve pri viacerých každodenných a doplnkových kategóriách je pritom viditeľný medziročný rast. Výdavky na zábavu vzrástli približne o 16 %, nákupy o takmer 12 %, zdravie o viac než 10 %, potraviny o takmer 9 %, doprava o viac než 8 % a reštaurácie o necelých 6 %. Celkový obraz tak naznačuje, že cestovanie Slovákov nestojí len na veľkých výdavkoch za dopravu alebo ubytovanie, ale najmä na množstve menších, priebežných platieb počas pobytu.

„Naše dáta ukazujú, že hoci je cestovanie často vnímané ako forma úniku, skutočné správanie pri utrácaní zostáva relatívne štruktúrované a konzistentné. Ľudia aj na cestách realizujú množstvo menších, každodenných transakcií, či už doma alebo v zahraničí, čo zdôrazňuje dôležitosť mať prehľad o svojich financiách v reálnom čase. Práve v tom Revolut používateľov podporuje – pomáha im spravovať financie jednoducho a bez ohľadu na to, kde sa práve nachádzajú,“ hovorí Wiktor Stopa, Head of Growth pre región CEE a západnej Európy v spoločnosti Revolut.

Práve na tento spôsob utrácania reagujú aj funkcie Revolutu, ktoré kombinujú každodennú správu financií s benefitmi pre cestovanie. Ak sa výdavky skladajú z menších, priebežných platieb, rastie význam nástrojov, ktoré dávajú používateľom okamžitý prehľad o financiách a zároveň im umožňujú z bežných výdavkov získavať ďalšiu hodnotu.

Zároveň platí, že práve bežné útraty, nielen na cestách, ale aj doma, môžu prispievať k lepšiemu cestovateľskému zážitku. Používatelia Revolutu môžu vďaka každodenným platbám zbierať body RevPoints, ktoré následne využijú napríklad na zľavy na ubytovanie a zážitky, letenky, vstupy do letiskových salónikov, fast track služby alebo eSIM dáta.

Revolut tak v jednom prostredí prepája každodennú správu financií s cestovaním – od platieb a výhodnej výmeny mien až po rezerváciu ubytovania či zážitkov priamo v aplikácii. Používatelia tak majú svoje financie pod kontrolou bez ohľadu na to, či sú doma alebo v zahraničí, a zároveň môžu zo svojich bežných výdavkov získavať dodatočné cestovateľské benefity.