Bratislava 11. januára 2022 (HSP/Foto:TASR-Michal Svítok)
Peter Pellegrini definitívne priznal farbu. A vyjadril obavu, že sa tým jeho strana sama „vykostí“ o ďalších päť percent. Je však možné, že sa tak práve mohlo stať
Do batôžka si nalož pretvárku, lož a faloš… spieva sa v známej pesničke. Nevdojak prídu tieto slová človeku na um, keď sa pozerá na tajný videozáznam rozhovoru šéfa strany Hlas-SD Petra Pellegriniho s ministrom Jánom Budajom (OĽaNO). To video preletelo slovenským internetom, písali sme o tom TU a tam ho môžete aj vidieť.
Čo s tými, ktorí majú hlavy v piesku?
Povedzme si to celkom otvorene, tak ako to je. Politická scéna malej krajiny, závislej od aktuálne prevládajúcej veľmocí, bude vždy polarizovaná medzi politické sily zastupujúce záujmy príslušnej veľmoci, a medzi politické sily (viac či menej zištne či nezištne) zastupujúce záujmy národa. Politické subjekty v malej krajine, závislej od prevládajúcej veľmoci, môžu byť v princípe iba trojakého druhu: zradcovia (kolaboranti), špekulanti (oportunisti) a partizáni (zatratenci).
Kolaboranti, to sú sily, ktoré sú viac či menej priamymi agentmi veľmoci, otvorene ju velebia a ich skutočnou hlavnou (a niekedy jedinou) agendou je „spojenectvo“ s ňou (čiže vazalstvo voči nej). Druhá skupina sú oportunisti. Tí špekulujú ako sa zalíškať aj veľmoci aj národu. A do tretice sú tu tí, ktorí – či už z čistého srdca alebo z nedostatku lepších príležitostí (alebo ako dosadení agenti-rozvracači) – stoja na strane národa.
Voličmi kolaborantských strán sú tí, ktorí konzumujú ich sofistikovanú propagandu. Voličmi partizánskych – vlasteneckých strán sú tí, ktorí tú hru „prekukli“ a odmietajú. Ale kto volí tú tretiu skupinu, špekulantov, oportunistov, ktorí sa tvária národne a súčasne aj oddane voči veľmoci?
Isteže sú to voliči spoločensky, profesne, národnostne, intelektuálne veľmi rôznorodí, ale to podstatné sa dá zovšeobecniť: ich spoločným rysom je čosi, čo sa dá opísať ako politická naivita, nevyzretosť či blúdenie. Títo ľudia už nechcú konzumovať instantné propagandistické krmivo, ktoré im predkladajú systémoví krmiči, ale ešte si nechcú priznať celú pravdu.
Ešte nechápu (nechcú chápať), že niet tretej možnosti. Obrazne povedané, buď je možné voliť vlka, čo bude v konečnom dôsledku znamenať smrť kozy, alebo voliť kozu, čo bude znamenať, že vlk ostane hladný a nahnevaný. Oni by boli najradšej, keby bol spokojný aj vlk aj koza, a preto volia toho pekného panáčika, ktorý im to tak dôveryhodne sľúbil. Nechcú vedieť, že klame – oni v hĺbke duše možno aj cítia, že jeho sľub nikdy nebude splnený, lebo ho jednoducho nie je možné splniť, ale sa tomu bránia – je to tak príjemnejšie, jednoduchšie. Povedzme si to otvorene: voliči tohto druhu strán volia ilúziu (klam) a ako protihodnotu ilúziu (klam) aj dostávajú.
Keď sa ilúzia pokazí
A práve toto sú voliči oportunistických strán zo stredu politického bojiska, ako je OĽaNO, Sme rodina či Hlas-SD. Nechcú obetovať ani vlka ani kozu a dúfajú, že to ten ich šarmantný líder s kozou aj vlkom nejako uhrá, že to nejako dohodne. Samozrejme, on to neuhrá, on to nedohodne, nemá ako. Jeho základnou stratégiou však je svojim klientom – voličom poskytovať požadovanú ilúziu čím dlhšie, a to robí, kým sa to dá.
Lenže občas sa stane, že sa niečo nepodarí. Chybička sa stane, bublina so sladkými snami praskne, ilúzia sa pokazí. Volič-pštros nedopatrením má odrazu hlavu vonku z piesku a voľky-nevoľky vidí, čo vidieť nechcel.
Tá situácia nastala pred nedeľnou diskusnou reláciou v televízii Markíza. Líder strany Hlas-SD Peter Pellegrini, keď si myslel, že sa jeho slová nedostanú na verejnosť, dal celkom jasne a nedvojzmyselne najavo, že zo Smeru-SD a bahna prekliatej opozície „neodišiel preto, aby sa tam znova vrátil“, a že ľudí z tohto tábora považuje za „dezolátov“.
Čo teraz urobí volič-pštros?
Jasná správa… Voliči teraz majú možnosť jasne vidieť, že človek, ktorý sa nimi nechal štrnásť rokov voliť, aby ich zastupoval vo vysokej politike ako reprezentant strany Smer-SD, a vždy mal o voličoch kopu krásnych rečí, nimi v skutočnosti opovrhuje.
Nenapravil to ani tým, že (vedomý si, že má problém) hneď na druhý deň zvolal neplánovanú tlačovku, na ktorej do vládnej koalície búšil ostošesť. Dokonca povedal, že by spokojne išiel aj do Ruska, keby ho tam pozvali!
Bublina praskla. Volič-pštros teraz má jedinečnú príležitosť si uvedomiť, že tretej možnosti niet: buď je možné voliť vlka, čo bude znamenať smrť kozy, alebo voliť kozu, čo bude znamenať, že vlk ostane hladný a nahnevaný.
Nie je pekné niekoho tajne filmovať či odpočúvať. Keď sa to však v tomto prípade stalo, dobre sa stalo: je dobré, aby občania vedeli, kto vlastne je tento, v súčasnosti podľa prieskumov najpopulárnejší stranícky líder na Slovensku, a na ktorú stranu bojiska sa definitívne postaví, keď pôjde do tuhého.
Hm… definitívne? Ktovie. Kto raz zradil, môže zradiť aj druhý aj tretí krát…
Ivan Lehotský