Stále je extrémne ťažké predpovedať, kto s kým tú vládu zloží, a či vôbec, pretože z deviatich subjektov, ktoré momentálne majú reálnu šancu dostať viac ako päť percent voličských hlasov a byť v budúcom parlamente, len tri nie sú v pásme ohrozenia. To znamená, že ktorýkoľvek zo zvyšných šiestich subjektov v Národnej rade môže byť, ale nemusí – môžu z nich prejsť dva, tri alebo aj všetky, a tým pádom je každé počítanie „na vode“, pretože výsledný pomer síl vychádza pre každé zloženie parlamentu úplne iný. A takto to už zjavne ostane až do samotných volieb.

Napriek tomu je možné už teraz určité veci zhrnúť. Už teraz je zrejmé, kto s kým ráta ako s reálnym koaličným partnerom, ktoré partnerstvá by mohli vzniknúť „len so zaťatými zubami“, a ktoré neprichádzajú do úvahy ani so zaťatými zubami.

Tri skupiny subjektov: dve antagonistické, tretia spájajúca

Všetky možné kombinácie, tak ako vyplynuli z kontextu a postojov predstaviteľov jednotlivých politických subjektov v uplynulých týždňoch a mesiacov, sme zakreslili do schémy, z ktorej je vidieť základnú polarizáciu slovenskej politickej scény. Vidíme, že tých deväť subjektov, ktoré majú šancu sa uchádzať o vládnutie, môžeme rozdeliť na tri skupiny:

1. Vlastenecké subjekty (tri strany v ľavej časti obrázka)
2. Globalistické subjekty (tri strany v pravej časti obrázka)
3. Neukotvené subjekty (tri subjekty v strede obrázka)

Prosím, neberte ma za slovíčka, toto je iba pracovné rozdelenie, samozrejme že napríklad také KDH má ťažko globalistické vedenie a z tohto hľadiska patrí k tým trom subjektom vpravo. Uvedené rozdelenie je iba praktické, z hľadiska možnosti vytvoriť koalíciu.

Pointa spočíva v tom, že tri subjekty vpravo a tri subjekty vľavo (pracovne ich budem nazývať globalisti a vlastenci, hoci opakujem, je to veľmi nepresné) nemajú žiadny spoločný prienik: teda medzi týmito dvomi trojicami strán nie je možná žiadna oficiálna dohoda, žiadny kompromis, žiadna spoločná koalícia ani iná forma spolupráce, nanajvýš občasné a dočasné nevraživé prímerie.

A potom je tu tretia skupina, tá je viacmenej schopná obmedzených kontaktov s jedným aj druhým táborom. Tá je dôležitá, aby pri približnej rovnosti síl mohla vzniknúť vôbec nejaká vláda.

Totiž prieskumy – ktorým sa síce príliš nedá veriť, ale v hrubých rysoch približnú realitu predsa len ukazujú, predsa len nie všetci a nie vždy úplne klamú – naznačujú, že tá rovnosť síl tu približne je. A preto je veľmi pravdepodobné, že ani „globalisti“ ani „vlastenci“ sami nebudú mať dosť percent na to, aby zložili väčšinovú vládu a budú musieť hľadať spojenie s niekým zo zvyšných troch strán. Nazvime ich napríklad neukotvení – hoci aj oni samozrejme nejaké kotvy majú, či už finančné alebo lobistické.

Budúci premiér bude musieť zvládnuť dve ťažké úlohy

„Globalisti“ aj „vlastenci“ sa budú pokúšať nakloniť misky váh na svoju stranu, aby následne spracovali neukotvených, a spolu s nimi čosi poskladali. Kľúčom k budúcemu vládnutiu teda bude
a) dobrý sumárny volebný výsledok tábora „vlastencov“ alebo „globalistov“
b) následná schopnosť získať dostatočné percentá v skupine „neukotvených“, aby sa dala vytvoriť väčšina.

Tábory „vlastencov“ a „globalistov“ sú jasne čitateľné a nezmieriteľné – tu teda nie je veľmi čo komentovať. Zaujímavá je tá trojica uprostred, ktorá bude rozhodovať o konečnom výsledku volieb.

KDH je síce evidentnou súčasťou tábora globalistov, ale v prípade vzniku nejakej kompromisnej vlády by zrejme akceptovala ako partnera aj SNS. Napriek tomu však ťažko predpokladať nejakú cestu k zmysluplnej koalícii, kde by boli spoločne tieto dva subjekty, pretože SNS by zrejme nešla do partie s liberálmi ani bláznami z druhého brehu a štvorica PS – Sme rodina – KDH – SNS nebude mať na vládnutie dostatok hlasov.

Špecifickým prípadom je Sme rodina Borisa Kollára. Toto je jediný z uvedených deviatich subjektov, ktorý si vieme predstaviť v akomkoľvek partnerstve, všetci vieme, prečo. Ale to tiež znamená, že ani tu nie je veľmi čo analyzovať – jednoducho, Boris sa pridá tam, kam bude treba.

Najzaujímavejší z uvedených troch neukotvených subjektov je teda Hlas-SD. A dostávame sa k tomu, čo je alfou a omegou každej predvolebnej špekulácie už mnoho mesiacov: kam sa prikloní Hlas, tam bude väčšina. Tu sa čoraz jasnejšie ukazuje, že Hlas zrejme v skutočnosti preto tak lavíruje medzi obomi tábormi, že vyčkáva na výsledok volieb a pridá sa tam, kde bude tá väčšina zaujímavejšia.

Záver

Ak vo voľbách „vlastenci“ alebo „globalisti“ presvedčivým spôsobom druhý tábor prečíslia, potom majú šancu, že s pomocou neukotvených vytvoria vládu. V opačnom prípade by asi vznikol povolebný pat, voda na mlyn prezidentky a jej bábkového cirkusu s Ódorom, Hamranom, Čurillovcami, kajúcnikmi, atď.

Pre politických aktérov volieb z toho vyplývajú dva dôležité dôsledky:
a) nie je dôležité koľko percent nazbiera vaša strana, ale koľko dá dohromady celý tábor
b) víťazom môže byť ten, kto dokáže robiť kompromisy.

Bez kompromisov to totiž v reálnej politike nejde a Slovensko zúfalo potrebuje normálnu, fungujúcu a stabilnú vládu. Skutočnú, nie nejakú bábkovú prezidentkinu.

Prečítajte si tiež:

• Pellegrini: Po voľbách treba vymenovať na všetky pozície v silových zložkách slušných, vážených ľud
• Fico: SMER odmieta zostavovanie vlády v tomto štýle