Kto bol pred českými voľbami protivník? Armáda cvičila zásah na reálnych dátach

Česká armáda sa pripravovala na situáciu, keď sa Rusko pokúsi ovplyvniť parlamentné voľby. Príprava na obranu pred zasahovaním cudzej moci do volieb je legitímna. Problém je, že 91. skupina informačného boja cvičila na reálnych údajoch z domáceho informačného prostredia.

Deklarovaným protivníkom malo byť Rusko. Cvičenie sa však odohrávalo v českom politickom a informačnom priestore. Ak armáda nevysvetlí postavenie domácich politikov, médií a používateľov sociálnych sietí, občan nevie, či bol iba zdrojom údajov, alebo už súčasťou problému, proti ktorému mala jednotka pôsobiť.

Bývalý náčelník generálneho štábu Karel Řehka dospel k záveru, že dôstojník zodpovedný za cvičenie porušil služobné povinnosti a poškodil dôveryhodnosť armády. Vojenská polícia nezistila trestný čin ani to, že útvar prekročil svoju pôsobnosť. To však zo spôsobu prípravy cvičenia nerobí bezproblémovú vec.

Kto bol protivník?

Šéf českých informačných a kybernetických síl Radek Haratek vysvetľoval, že armáda chcela zistiť, čo môže štátu ponúknuť, ak opäť dostane pokyn podieľať sa na monitorovaní ovplyvňovania volieb. Najlepšie je podľa neho cvičiť na reálnych dátach.

To vysvetľuje účel prípravy, nie hranicu pôsobenia.

Bol protivníkom výlučne zahraničný organizátor informačnej operácie? Alebo sa za súčasť jeho pôsobenia považovali aj českí politici, médiá a občania, ktorí šírili podobné tvrdenia? Boli iba sledovanými aktérmi, alebo publikom, ktorého postoje mala armáda ovplyvniť?

Medzi vedomým agentom cudzej moci a občanom s rovnakým názorom je zásadný rozdiel. Súhlas s ruským tvrdením nedokazuje spoluprácu s Ruskom. Ani kritika vlády, armády, NATO či pomoci Ukrajine nie je sama osebe nepriateľskou operáciou.

Túto hranicu musí mať vojenská jednotka určenú skôr, než začne pracovať s reálnymi ľuďmi. Česká armáda ju verejnosti doteraz nevysvetlila. Bez nej nemožno posúdiť ani to, či išlo iba o pozorovanie, alebo už o informačné pôsobenie.

Monitoring ešte nie je informačná operácia

Samotné sledovanie verejných príspevkov nie je cenzúrou. Štát môže analyzovať, aké tvrdenia sa šíria a či za nimi vidno koordinované pôsobenie cudzej moci.

Hranica sa posúva, keď začne uchovávať údaje o konkrétnych používateľoch, vytvárať profily, mapovať vzťahy alebo ľudí zaraďovať do kategórií. Ešte vážnejší zásah by predstavovala cielená komunikácia, psychologické pôsobenie, neoznačené účty alebo podnety na obmedzenie obsahu.

91. skupina pritom nie je tlačovým oddelením. Armáda ju opisuje ako výkonný prvok informačných operácií, ktorý vykonáva psychologické operácie, monitoring a analýzu informačného prostredia.

Pochybnosti nevznikli iba pri volebnom cvičení. Pri ďalšej aktivite skupina zbierala a uchovávala osobné údaje používateľov, ktorí komentovali vojnu na Ukrajine, rezort obrany alebo predstaviteľov armády. Útvar si pritom vyžiadal právne stanovisko k zákonnosti tejto činnosti.

Armáda tvrdila, že chcela zistiť, ktoré vyjadrenia jej velenia vyvolávajú negatívne emócie, a zlepšiť komunikáciu. To stále nevysvetľuje, prečo bolo potrebné uchovávať osobné údaje používateľov. Podstatné preto je aj to, aký analytický nástroj mal rezort k dispozícii.

Gerulata je potvrdená. Jej úloha vo volebnom cvičení nie

Verejné zmluvy ukazujú štyri objednávky Gerulaty pre Vojenský útvar 4960 z rokov 2022, 2023, 2024 a 2026. Rezort začal dvoma licenciami. Od roku 2023 požadoval aj neobmedzený počet sledovaných tém, automatické triedenie obsahu, prepájanie aktérov a mapy ich vzťahov.

Pri rozšírenej objednávke z novembra 2023 sa objavuje aj slovenská personálna stopa. Jaroslav Naď sa dvanásť dní pred jej uzavretím stal poradcom ministerky Jany Černochovej. Nemáme dôkaz, že nákup navrhol alebo ovplyvnil. Politická súvislosť však existuje: Demokrati pod jeho vedením neskôr prijali „Hlbokú orbu“ ako programovú líniu spojenú s novou legislatívou a so „zákonným vyrovnaním sa“ aj s proruskými klanmi.

Objednávka pre rok 2025 zahŕňala päť licencií a dve školenia za 37 080 eur. V máji 2026, už za vlády Andreja Babiša a ministra Jaromíra Zůnu, rezort objednal rovnaký počet licencií, rovnaký rozsah školení a podľa zverejneného dokumentu prakticky totožný zoznam funkcií za 113 350 eur. Cena tak vzrástla o 205,7 percenta.

Samotný rozdiel nedokazuje predraženie. Zverejnené dokumenty však neukazujú novú funkciu ani širšie školenie, ktoré by viac než trojnásobnú cenu vysvetľovali. Ak sa zmenil objem dát, licenčný model alebo rozsah podpory, ministerstvo to musí pomenovať.

Ani séria objednávok nedokazuje, že Gerulatu použila 91. skupina pri volebnom cvičení alebo že mala prístup k licenciám VÚ 4960. Dokazuje však, že český rezort od roku 2022 udržiaval a rozširoval nástroj schopný sledovať témy, aktérov a ich vzájomné väzby. Táto kapacita pokračovala aj po výmene vlády, hoci Andrej Babiš pred voľbami označoval aktivity armády za šmírovanie opozície. Po nástupe jeho vlády rezort licencie nezrušil, ale predĺžil o ďalší rok. Proti komu bol systém nasadzovaný a či súvisel aj s volebným cvičením, musia ukázať odpovede ministerstva.

Slovensko zrušilo firmu, nie monitoring

Český prípad sa nás netýka iba preto, že Gerulata je slovenská spoločnosť.

Úrad vlády SR v máji 2024 za vlády Roberta Fica oznámil, že štyri ministerstvá ukončili spoluprácu s firmou. V rovnakej správe však uviedol, že činnosti spojené s identifikáciou informačných operácií bude štát zabezpečovať vo vlastnej réžii a ich výstupy potrebuje pre strategickú komunikáciu.

Slovensko teda zrušilo externého dodávateľa, nie samotnú analytickú činnosť.

Verejnosť sa nedozvedela, ktorý orgán ju prevzal, aké nástroje používa, kto vyberá sledované témy a či analýzy obsahujú konkrétne osoby, médiá, účty, politické postoje alebo mapy vzťahov. Nevieme ani to, komu sa výstupy poskytujú a kto stráži hranicu medzi obranou proti cudziemu pôsobeniu a profilovaním domácich kritikov.

Vojenské spravodajstvo už na naše novinárske otázky reagovalo. S odvolaním na ochranu údajov vo svojich informačných systémoch a evidenciách uviedlo, že nie je oprávnené sprístupniť „akúkoľvek informáciu v predmetnej veci“. Neodpovedalo tak ani na všeobecnú otázku, ktorý kontrolný orgán môže preveriť podnet občana na neoprávnené sledovanie alebo politické profilovanie.

Netvrdíme, že slovenské orgány občanov politicky profilujú. Tvrdíme, že vláda oznámila pokračovanie analytickej činnosti, ale jej praktické hranice verejne nevysvetlila. Preto už nejde iba o českú kauzu.

Otázky už odišli

Hlavné správy poslali českému ministerstvu obrany dve infožiadosti a novinárske otázky. Na Slovensku smerovali infožiadosti a otázky na Úrad vlády, ministerstvo obrany a Vojenské spravodajstvo.

Od českých orgánov žiadame vysvetliť, kto bol vo volebnom scenári protivníkom, či mali občania postavenie iba zdroja údajov alebo aj cieľa pôsobenia a či sa pri cvičení používala Gerulata. Slovenské orgány majú povedať, kto po zrušení zmluvy prevzal analytickú činnosť a kto kontroluje jej hranice.

Odpovede budú predmetom pokračovaní. Už dnes však platí, že štát môže od občana žiadať ostražitosť voči cudziemu pôsobeniu. Nemôže od neho žiadať slepú dôveru, ak mu nevysvetlí, kde sa končí zahraničný nepriateľ a začína jeho vlastný politický názor.

Prečítajte si tiež

• Dovolíme NEST-u a Gerulate, aby v ére DSA určovali hranice povoleného názoru?
• Bestro pre HS: Naď aktívne oslovuje vojakov a snaží sa z nich vytiahnuť citlivé údaje
• O čo ide v kauze exministra Jaroslava Naďa