Krymskí Tarári zostanú stúpencami Kyjeva

Praha 15. marca (TASR/HSP/Foto:TASR)

V ostatných dňoch sa o zvrat vývoja pokúsil neformálny vodca krymskotatárskej komunity Mustafa Džemilev

Komunita Tatárov na Kryme s napätím sleduje najnovší vývoj v tejto ruskou armádou okupovanej autonómnej republike. Zástupcovia Krymských Tatárov avizovali, že sa nedeľňajšieho plebiscitu o pripojení k Rusku nezúčastnia a jeho výsledky neuznajú. Doteraz sa komunita dôrazne vyslovovala proti ruskej vojenskej intervencii a za to, aby Krym zostal autonómnou súčasťou Ukrajiny.

V ostatných dňoch sa o zvrat vývoja pokúsil neformálny vodca krymskotatárskej komunity Mustafa Džemilev. Tento poslanec kyjevského parlamentu, ktorý bol od roku 1991 do roku 2013 predsedom Medžlisu – neformálneho parlamentu Krymských Tatárov – sa telefonicky zhováral s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. O potrebe zastavenia príprav referenda a neprípustnosti ruskej vojenskej prítomnosti na Kryme však Dželilev prezidenta Ruska nepresvedčil. Naopak, z úst najvyššieho ruského predstaviteľa počul slová o tom, že vystúpenie Ukrajiny zo Sovietskeho zväzu v roku 1991 prebehlo protiústavne.

“Uskutočnenie tohto krymského referenda, navyše za situácie trvajúcej okupácie – to je jednoducho nezmyselné zneuctenie základných demokratických princípov,” uviedol v závere týždňa Džemilev po schôdzke s veľvyslancami členských krajín NATO. Krymský politik je presvedčený o tom, že za rusko-ukrajinskú konfrontáciu Moskva v budúcnosti draho zaplatí – rozpadom Ruskej federácie.

Život sedemdesiatročného Mustafu Džemileva, disidenta a politického väzňa, názorne ilustruje osudy Krymských Tatárov – od polovice 13. storočia dominantného krymského etnika a dnes – ruskou väčšinou trpenej menšiny.

Džemilev sa narodil na Kryme v roku 1943 a už ako šesťmesačné dieťa bol spolu s rodičmi v máji 1944 deportovaný do sovietskeho stredoázijského Uzbekistanu. Tento osud – ako kolektívny trest za spoluprácu Krymských Tatárov s okupačnou nemeckou mocou v rokoch 1941 až 1944 – z rozhodnutia sovietskeho diktátora Josifa Stalina postihol 220.000 Krymských Tatárov, ako aj 70-tisícovú menšinu Grékov. Do starej vlasti sa Džemilev vrátil v prvej vlne presídlencov v roku 1991. Krymskí Tatári pôvodne obývali najmä pobrežie polostrova, dnes však až tri štvrtiny z nich žijú mimo miest vo vnútrozemí. Súvisí to s tým, že repatrianti sa nedočkali reštitúcie majetku a usadzovali sa na voľnom území, spravidla tak, že pozemky zabrali.

Mustafa Džemilev bol v 60.-80. rokoch 20. storočia za protisovietsku činnosť šesťkrát súdne trestaný a za mrežami strávil 15 rokov. Patrí medzi tých sovietskych disidentov, ktorí odsúdili sovietsku okupáciu Československa v roku 1968. Svoje proukrajinské, proeurópske a proaliančné postoje Džemilev deklaruje dlhodobo. Rovnako kritizuje absenciu demokracie a imperialistické tendencie v Rusku.

“Pokiaľ si prajete, aby sa Krym pripojil k Rusku, my vám dobre rozumieme: máte tam príbuzných, nedávno ste sa odtiaľ prisťahovali a chcete byť spojení so svojou historickou vlasťou. Ľudsky vám rozumieme, veď aj my sme sa mnoho rokov usilovali o návrat domov. Ale my sme si vzali svoje kufre a pricestovali sme sem. Ani vám nikto nebráni zbaliť sa a vrátiť sa do vlasti. Ale aby ste sa k svojej historickej vlasti pripojili spolu s našou historickou vlasťou – to vám nedovolíme. V tomto sa s vami nikdy nezhodneme,” vyhlásil Džemilev v jednom z rozhovorov už v polovici roku 2011.

Už vtedy predpovedal, že zo strany Ruska je možné očakávať rôzne “nemilé prekvapenia” v podobe podpory separatistických tendencií na Kryme. V roku 2008 ukrajinské úrady kvôli podpore ruského separatizmu na Kryme vyhostili z Ukrajiny niekoľkých ruských diplomatov. Džamilev podozrieval Rusko aj z toho, že malo prsty v podpore islamského extrémizmu v miestnej krymsko-tatárskej komunite.

Podľa sčítania obyvateľov z roku 1897, z doby cárskeho Ruska, žilo na Kryme 194.000 Krymských Tatárov, ktorí predstavovali takmer 36 percent obyvateľov. Rusov tam v tej dobe žilo 181.000, čo predstavovalo zhruba 33 percent, a Ukrajincov necelých 65.000, teda 12 percent.

Po vysídlení neslovanských etník na konci 2. svetovej vojny, Moskvou riadenom ruskom osídľovaní a po vlne návratu Krymských Tatárov na začiatku 90. rokov 20. storočia prinieslo sčítanie obyvateľstva Krymu v roku 2001 tieto výsledky: 1,18 milióna obyvateľov (58 percent) sa prihlásilo k ruskej národnosti, 497.000 (24 percent) k ukrajinskej, 243.000 (12 percent) sa označilo za Krymských Tatárov a 29.000 (1,5 percenta) za Bielorusov.

Medžlis, neformálny parlament Krymských Tatárov, registruje vyše 100.000 príslušníkov tohto etnika v Uzbekistane, Kazachstane a Rusku, ktorí by sa do svojej historickej vlasti chceli vrátiť.