„Vyzerá byť plne realistickým a znamená to výraznú úsporu pre verejné financie rádovo okolo 400 miliónov eur,“ uviedol Pánis pre agentúru SITA.

Slovensko podľa neho v uplynulých rokoch vynaložilo na energetické dotácie viac ako štyri miliardy eur, čo predstavovalo výraznú záťaž pre štátny rozpočet. Obmedzenie neadresných dotácií by preto zmiernilo potrebu hľadať ďalšie konsolidačné opatrenia.

„Čím menej neadresných dotácií, tým menej tlakov na konsolidáciu,“ skonštatoval analytik. Úspora by mohla vláde vytvoriť priestor na znižovanie deficitu alebo na adresnejšiu podporu domácností, ktoré rast cien energií nedokážu zvládnuť z vlastných príjmov.

Ukončenie plošných kompenzácií by podľa Pánisa zároveň obnovilo fungovanie trhových cenových signálov. Domácnosti a firmy by mali väčšiu motiváciu využívať energiu hospodárnejšie a investovať do opatrení znižujúcich spotrebu.

Obmedzenie dotácií, ktoré znižujú náklady na používanie fosílnych palív, by tiež mohlo podporiť prechod domácností na menej uhlíkovo náročné zdroje energie. Zmenu by však mal sprevádzať adresný systém ochrany nízkopríjmových domácností.

Prečítajte si tiež

• Slovensko sa po spustení Mochoviec 4 zaradí medzi svetových lídrov jadrovej energetiky
• Zelená elektrina sa stáva podmienkou pre nové priemyselné investície
• Vláda chce upraviť pravidlá energopomoci, zmeny majú platiť už od júla