“Kolektívna obrana je možno dobrý slogan, ale v prípade konfliktu sa každá krajina bude starať sama o seba. Verím, že Generálny štáb je na to pripravený, ale naši vládni predstavitelia nie. Viete prečo? Zabudli, kde sa narodili a odkiaľ pochádzajú,” vyhlásil generál Viktorín

Bratislava 7. februára 2022 AKTUALIZOVANÉ (HSP/Foto:TASR-Jaroslav Novák)

Prezidentka, predstavitelia vlády i koaliční poslanci sa nás snažia všemožne presvedčiť, že obrannú zmluvu s USA nevyhnutne potrebujeme kvôli zachovaniu mieru a bezpečnosti na území SR. Generál Jozef Viktorín z hnutia Republika im ale pripomína, že na to si ľudia predsa platia príslušníkov našej armády. A ak ich nie je dostatok, je potrebné hľadať rezervy

Generál Viktorín spochybňuje argumenty prezidentky, ministrov obrany a zahraničia a tiež iných koaličných predstaviteľov o tom, že našich 4-tisíc príslušníkov ozbrojených síl by v prípade vyhrotenej situácie nedokázalo ubrániť východnú hranicu Slovenska, ktorá meria približne 90 km. Takáto obrana potreby zmluvy s USA nemôže argumentačne obstáť.

„Chcem pripomenúť, že na obranu SR sú primárne určené OS SR, ktoré musia mať vytvorené dostatočné kapacity, ktoré tomuto účelu slúžia,“ upozorňuje Viktorín.

A ak tomu tak nie je, je úlohou kompetentných tento stav zmeniť. Pretože za stav našej armády je zodpovedná vláda a ústavní činitelia. Občan musí mať podľa Viktorína pocit, že v prípade núdze sa ozbrojené sily postarajú o bezpečnosť každého z nás.

„Občan by mal vždy cítiť, že je pánom vo svojom štáte a že jeho dane sú efektívne využívané, okrem iného aj na obranu a bezpečnosť. Pozvať cudzie vojská je jednoduchým riešením, ktoré však potiera vnútornú funkciu OS SR brániť a chrániť,“ zdôrazňuje Viktorín.

Aké teda máme možnosti? V prvom rade je potrebné zmeniť organizačnú štruktúru Ozbrojených síl SR, navýšiť rozpočet a sústrediť sa na reálne hrozby, nie domnelé.

„Kolektívna obrana je možno dobrý slogan prebratý zo západného marketingu, ale v prípade konfliktu, nebodaj vojny, sa každá krajina bude starať sama o seba a až potom o toho druhého. Verím, že Generálny štáb je na to pripravený, ale naši vládni predstavitelia nie. Viete prečo? Zabudli, kde sa narodili a odkiaľ pochádzajú,“ dodal na záver Jozef Viktorín.

Taraba: Pomoc od Hegera a Čaputovej možno vnímať aj ako posledné varovanie

To, že slovenskí vládni predstavitelia myslia skôr na iné ako národné záujmy, potvrdzuje aj predseda národnej strany Život Tomáš Taraba. Na sociálnej sieti upozornil na to, že prezidentka Zuzana Čaputová a premiér Eduard Heger sa viac sústredia na ukrajinský národ, ako na svoj vlastný, slovenský. Ukrajincov totiž ubezpečili, že im chcú pomôcť, a že im na Ukrajincoch záleží. Otázne však je, či sa tieto slová dajú brať pozitívne.

Lebo „ak sa pozrieme ako pokazili na Slovensku čoho sa dotkli, že či by to nemali Ukrajinci skôr brať z ich pohľadu ako posledné varovanie,“ smeje sa Taraba.

Vyzdvihuje pri tom fakt, že práve naši aktuálni politici nevedia ani v čase mieru riadiť štát inak ako v núdzovom stave a po dvoch rokoch ich vedenia sa Slovensko nachádza v stave humanitárnej katastrofy. Čiže ich slová o tom, ako teraz idú pomáhať Ukrajincom „nemôžu, pri všetkej úcte, skončiť dobre,“ usmieva sa poslanec.

„Zrejme nadobudli za tie dva roky pocit, že oni sú vlastne odborníci na riadenie štátov v núdzovom a vojnovom stave,“ dodal ironicky Tomáš Taraba.