Môj profil 
Predplatné
Dohoda vstúpila do platnosti v piatok minulý týždeň – necelý rok po tom, ako ju v Paríži v decembri 2015 prijalo 195 štátov sveta.
Obavy vzbudzuje najmä republikánsky kandidát Donald Trump, ktorý počas predvolebnej kampane upozornil, že ak bude zvolený, dohodu z Paríža napadne. Avšak aj napriek tomu výkonná tajomníčka OSN pre rámcovú dohodu o klimatických zmenách Patricia Espinosová pred začatím konferencie uviedla, že OSN je na tejto agende s budúcim prezidentom alebo prezidentkou USA “ochotná spolupracovať”.
“Verím, že môžeme mať veľmi pozitívny a konštruktívny vzťah,” povedala Espinosová pred novinármi. Pripomenula, že USA ako druhý najväčší producent emisií skleníkových plynov, ktoré sú zdrojom otepľovania planéty, sú jedným z najvýznamnejších partnerov v tejto oblasti a pre OSN je účasť Američanov v tejto zmluve “rozhodujúca”.
Trump vzbudzuje obavy environmentalistov nielen možným spochybnením Parížskej dohody, ale aj sľubmi, že uvoľní sprísnený režim licencií pre americké naftárske a plynárenské spoločnosti.
Konferencia v Marrákeši sa zameriava na vypracovanie detailov cieľov, ktoré boli stanovené v Paríži, kde jednotlivé krajiny oznámili sľuby, že znížia svoje emisie skleníkových plynov.
Európska únia, ktorá je najväčším finančným prispievateľom v rozvojových krajinách v oblasti klimatických zmien, od COP22 očakáva pokrok v kľúčových prvkoch dohody z Paríža, vrátane prístupu k financiám pre rozvojové krajiny a rozvoja a posilnenia procesov v rozvojových krajinách, aby si mohli splniť svoje národné klimatické plány.
.jpg)
.jpg)
