„Dobré ráno, stará mama!“ – hovorieval so smiechom môj starý otec Antonín, bývajúci v Kútoch pri kostole – vždy keď sa niekto neskoro zbadal a snažil sa napochytro alebo zbabelo napraviť galibu. Ako prázdninujúci vnuk som vtedy tomu nerozumel, no prešibaný úsmev pod starečkovými úzkymi fúzikmi ma upokojil aj presvedčil, že tá galiba v dedine nie je nič tragické. Horšie som to už bral v kostole počas pašií s umývaním si rúk Piláta Pontského. „Keď Pilát videl, že nič nedosiahne, ba že pobúrenie ešte vzrastá, vzal vodu, umyl si pred zástupom ruky a vyhlásil:
–  Ja nemám vinu na krvi tohto človeka. To je vaša vec!“

V predvečer starostlivo organizovaných celoslovenských protestných pochodov a protivládnych demonštrácií máme v krajine pod Vysokými Tatrami možno predčasné pašie už začiatkom marca. Pripravené je veľké mediálne ukrižovanie, možno až verejná poprava. Niektorí si to uvedomili, možno sa zľakli, alebo to len farizejsky predstierajú. Podobne ako nedávno odstúpivší minister kultúry (fakt výborne dramaticky zohraná rola, hodná nominácie v ankete OTO, Oscar, Biela vrana i štátneho vyznamenania 1. januára 2019 z prezidentových rúk).

Práve prezident Andrej Kiska mi pripomenul Piláta s lavórom, keď sa vo štvrtok 8. marca 2018 s hrmotom vlámal do už dva dni otvorených dverí predsedu parlamentu Andreja Danka s návrhom prijať v piatok spoločnú deklaráciu troch najvyšších ústavných činiteľov. „Dobré ráno stará mama…, vlastne pán prezident!“

Ale lepšie neskoro ako vôbec.

Deklarácia by mala priniesť riešenie, ktoré podľa Danka upokojí „snahy o štátny rozvrat a zastaví túto štvavú kampaň“. A tiež, že rokovanie upokojí situáciu medzi prezidentom Andrejom Kiskom a premiérom Robertom Ficom.

Hrubá manipulácia

Áno, bol to práve predseda parlamentu Andrej Danko, kto po týždňovej prestrelke v priamych prenosoch medzi ostatnými členmi triumvirátu vyzval v utorok 6. marca rozhašterených politických kohútov na pracovné stretnutie. Poradcovia hlavy štátu aj návšteva poslancov z Európskeho parlamentu v hlavnom meste Slovenskej republiky zrejme vyhodnotili situáciu za takú vyhrotenú, že odporučili „hamovať!“ Prevalilo sa totiž, že aktivity smerujúce k prevratu, zvolané masové demonštrácie, médiami aj opozíciou vydávané za spontánne občianske hnutie, takými nie sú. Ako vnímať rozdiel v tom, čo doteraz tvrdili, s informáciou, ktorá vyšla v stredu dennej tlači? Napríklad podľa Denníka N „Organizátori občianskych zhromaždení Za slušné Slovensko požiadali v stredu ráno o stretnutie europoslancov, ktorí prídu na Slovensko. Chcú s nimi hovoriť o dôvere ľudí vo vládu, zabránení radikalizácie spoločnosti, demokratických hodnotách a o medzinárodnej pomoci pri vyšetrovaní brutálnej smrti mladej dvojice“.

Takže sú tu organizátori… Kde sa vzali, tu sa vzali… Veď doteraz neexistovali, kto sa len zmienil, či naznačil opak – ukazovali na neho prstom ako na konšpirátora. Zjavili sa asi znenazdania ako sitnianski rytieri? A chcú hovoriť o politických požiadavkách. Mimo parlamentu, bez účasti tých, ktorí dostali na to mandát. Politológovia aj poslanci europarlamentu poznajú presné pomenovania pre takéto aktivity.

Sme svedkami hrubej manipulácie súčasnosti, a teda aj našej budúcnosti. Akokoľvek by človek, hoci aj dôchodca, chcel mlčať a nechať veci tak, „nech si mladí vyriešia“…, nedá sa.

Sme súčasťou spoločnosti, základnou matériou aj podstatou štátu.

Úcta k právu

Vôbec mi nejde o jednotlivé postavy v súčasnej vláde. No záleží mi na dodržaní princípov demokracie a slobody vo verejnom živote. Vlády sa menia, jedny odchádzajú, nové prichádzajú. Násilné prevraty, revolúcie a zlomy vyvolané manipuláciami nemusia vždy priniesť želaný úspech a ich organizátorom ani predpokladaný výsledok. Táto vláda vzišla zo slobodných volieb, my občania i voliči sme jej dali mandát na štyri roky a mala by dovládnuť. Vysvedčenie za spôsob vládnutia, za naplnenie predstáv voličov alebo za sklamania, z hnusenia jej vystavíme opäť pri voľbách.

Bývajú situácie, že sa v krajine zmení politická realita, že kormidelníci štátu stratia dôveru a verejnú podporu. Od politikov sa očakáva veľa: nielen odvaha čeliť problémom a starostiam so spravovaním vecí verejných. Tiež cit, rozum, rozvaha, česť i svedomie. Výmena figúrok vo vláde nie je nijaká tragédia. Tak pre krajinu, ako ani pre dotknutých jedincov. V zložitých situáciách vzniku politickej krízy ponúka demokratická ústava i mechanizmy vládnutia viacero možností. Od kozmetickej úpravy, cez rozsiahlu rekonštrukciu vlády, až po parlamentom prijatú zmenu odhlasovaním ústavného zákona o skrátení funkčného obdobia s vyhlásením predčasných volieb.

No v demokracii máme aj my – občania – svoje práva, úlohy, spôsoby a možnosti nazerať na dianie aj hľadať riešenia. Aj od občanov demokratov sa očakáva čestný postoj a úcta k právu i k pravde.

Demaskovaní organizátori

Je viac ako očividné, že v súčasnej spleti mediálnych dezinformácií, prekrúcania faktov účastníkmi politického chaosu z oboch strán je pravda a spoločenský záujem cennejšia i dôležitejšia než osobné animozity a nenávisť lídrov viac ako stranícke, politické či obchodné záujmy. Ak vyslovíte svoj názor – odlišný od hlavných médií a s nimi spriahnutých krikľúňov v oblekoch vysedávajúcich v parlamente alebo sa nedočkavo potulujúcich v jeho okolí, označia vás hneď za konšpirátora, kontroverzného jedinca, za extrémistu a čo ja viem za čo ešte…

Nikdy nebudem spochybňovať spontánne reakcie mladých ľudí, ich právo starať sa o veci verejné, o ich budúcnosť. Tí už spomínaní a teraz aj demaskovaní organizátori protivládnych protestov z médií a z mimovládiek odhadujú, že na „ich“ pochodoch sa v piatok popoludní zúčastní 150- až 250-tisíc občanov.

No Slovensko, so svojou hymnou „Nad Tatrou sa blýska, hromy divo bijú, zastavme ich bratia…“ má predsa päť a pol milióna obyvateľov. A väčšina z nich pri sledovaní šialenstva politikov v lacnom a bulvárnom televíznom seriáli tlačových besied tuší alebo vie, že tu niečo smrdí. Preto na pochody nepôjde, svoj názor príde vyjadriť až pri volebných urnách. Či už to bude v roku 2020 alebo skôr.

Ale kto, kedy a akým spôsobom vystaví vysvedčenie aj účet za toto všetko médiám?

Uvidíme, či triumvirát Danko – Fico – Kiska stihne včas prijať účinnú deklaráciu, ktorá by reálne upokojila vášne a uchránila pre Slovensko tretieho tisícročia demokraciu.

Inak by bola tá prezidentova výzva počas tohtoročného MDŽ iba Pilátovo umytie si rúk pred ukrižovaním…

Štefan Nižňanský

Článok pôvodne vyšiel na portáli Extraplus.