Bratislava 4. júna 2019 (HSP/Sputnik/Foto:TASR-Pavel Neubauer)
Podľa slovenského prezidenta Andreja Kisku je občanom potrebné vysvetľovať, že investície do obrany krajín sú potrebné. Rovnako tak je ale potrebná aj väčšia vzájomná spolupráca medzi NATO a Európskou úniou. Takéto slová zazneli z úst prezidenta na pondelkovom plenárnom zasadnutí Parlamentného zhromaždenia (PZ) NATO na Slovensku
O Kiskových vyjadreniach informovali viaceré médiá.
“Náklady na obranu sa stali neobľúbenými. Našou povinnosťou je vysvetľovať občanom, že ak chceme byť bezpečnejší, tak Európa musí plniť túto úlohu. Musíme investovať do našich ozbrojených síl, “uviedol s tým, že” silnejšia Európa vyžaduje oveľa viac “.
Slovenský prezident pri tejto príležitosti tiež zdôraznil úlohu spolupráce nielen medzi jednotlivými krajinami, ale aj medzi NATO a EÚ.
Kiska tiež apeloval na prítomných poslancov a zdôraznil, aká je ich úloha. Zastáva totiž názor, že do investícií do obrany by sa mali viac zapojiť napríklad ministerstvá financií. Podotkol však, že to nie je len záležitosť ministerstiev, ale zdôraznil v tomto prípade aj úlohu parlamentov. Argumentoval pritom tým, že podľa neho sú to práve poslanci, kto schvaľuje rozpočty.
A ako Kiska vlastne také investície do obrany krajín vidí? Domnieva sa, že je potrebné “menej duplikovať” a vynakladať financie relevantne. V tejto oblasti vidí aj priestor pre väčšiu spoluprácu NATO a Európskej únie.
Samozrejme, sú k tomu všetkému potrebné aj zdroje, myslí si Kiska. Bez nich totiž nie je možný pokrok v plánoch EÚ. Vyzdvihol však aj to, že je veľmi dôležitá schopnosť rýchlo reagovať na nové hrozby.
“Ako aliancia sme boli schopní vyslať jednotky na našu východnú hranicu a posilniť ju. Sme však naozaj schopní vyslať jednotky dostatočne rýchlo v rámci EÚ?” pýtal sa Kiska.
Portál pripomína, že Parlamentné zhromaždenie (PS) NATO je fórum určené pre politikov a odborníkov, ktorí sa zaoberajú bezpečnosťou a obranou. Táto iniciatíva slúži k diskusiám o agende, prioritách, analýzach, ale aj na identifikáciu trendov v oblasti obrany a bezpečnosti. Takisto PZ ovplyvňuje rozhodnutia Severoatlantickej aliancie a slúži ako spätná väzba pre jednotlivé vlády.
Cez víkend sa na PS NATO v Bratislave stretli stovky delegátov z členských a partnerských krajín Severoatlantickej aliancie, rovnako ako ďalší hostia z oblasti Stredomoria, ale tiež aj z Iraku a Afganistanu.
Americký konvoj a katastrofický stav českých diaľnic
Na konci mája sa museli české diaľnice vysporiadať s poriadnou záťažou. Bohužiaľ sa však ukázalo, že to príliš nezvládajú. Reč je o tom, že v posledných májových dňoch vošli na české diaľnice americké konvoje s vojenskou technikou. Presúvali sa z Nemecka na cvičenie NATO do Maďarska a Rumunska. Konvoj tvorilo asi 350 kusov techniky a vyše 800 armádnych príslušníkov.
Vojaci síce cestovali po menších skupinách a s časovými odstupmi, ale ani to nepomohlo. Premávka na českých diaľniciach a tiež presun konvoja tak musel byť čiastočne pozastavený.
Podľa informácií boli zastavené tri zo 14 konvojov americkej techniky, ktoré prechádzali cez české územie. Dôvodom zastavenia amerických mechanizovaných kolón sa stala kritická situácia na českých diaľniciach. Mnohé z úsekov diaľnic niekoľko hodín blokovali zápchy. Na jednom z nich (na D2) dokonca došlo k nehode, kedy poľské nákladné auto narazilo do amerického obrneného vozidla.
Situáciu vtedy okomentoval aj český premiér Andrej Babiš. “Je to krízová situácia, ktorú riešime,” dodal vtedy.
Uvádza sa, že sa vojaci NATO majú následne vracať v dňoch od 15. do 25. júna.
V posledných rokoch sú prejazdy amerických vojakov cez české územie stále častejšie. Posledná vojenská kolóna cez Českú republiku prešla v máji 2018, kedy sa americkí vojaci presúvali na cvičenie Saber Strike 2018 v Pobaltí. Cez Česko vtedy prešlo asi 400 kusov techniky a 1000 vojakov. Cez Rozvadov, Starú Boleslav a Náchod Američania prešli do Poľska. Práve pri tomto posune došlo ku komplikáciám, jeden zo strojov americkej armády sa pokazil a zostal stáť na diaľnici D5 na Rokycansku.