„Samozrejme, Charles de Gaulle bol trochu metaforický. Ale po nedávnych parlamentných voľbách sa naozaj núka podobná otázka: Kto bude vládnuť v štáte, v ktorom sa takmer každý stranícky vodca môže po druhom kole volieb vyhlásiť za víťaza?,“ pýta sa Kéry v úvode.

Vyhrali všetci a zároveň nikto

Čísla novozvolených členov parlamentu nepustia : „ Víťazom je ľavicovo progresivistická koalícia Nového ľudového frontu(NFP), zoskupenie viacerých nesúrodých strán na čele s Jeanom Lucom Mélenchonom, šéfom donedávna zanikajúcich socialistov. Liberálna centristická strana Macrona skončila síce poriadne vykostená (prišli o 60 mandátov), no nakoniec skončila druhá. A pravicové Národné združenie Marine Le Penovej, hoc naopak s posilnením o takmer polovicu poslancov oproti doterajšiemu stavu (po voľbách 126), skončilo až tretie,“ pripomenul výsledky volieb Kéry.

„Žiaden z troch blokov nezískal nadpolovičnú väčšinu. Všetci teda „vyhrali“, ale každý si tú svoju „výhru“ môže nechať, pretože na vládnutie nikomu nestačí,“ zhrnul.

„A teraz otvorene : Drvivú väčšinu vo francúzskych voľbách získali odporcovia liberálneho establišmentu, ktorý vo Francúzsku stelesňuje prezident Emmanuel Macron,“ píše Kéry.

„Jean- Luc Mélenchon( politik, trojnásobný neúspešný kandidát na prezidenta a potenciálny nový premiér, líder NFP) ostro kritizuje Európsku úniu aj NATO, obdivuje latinskoamerické socialistické režimy a odmieta západnú nenávisť voči Rusku. Pravica Le Penovej (RN) rovnako ako Mélenchon kritizuje EÚ a tiež ako ľavičiari odmieta neolibelárne Macronovo videnie sveta,“ zhrnul Kéry

Prezident Macron tak dostal vo voľbách odpoveď napríklad aj na otázku, či Francúzi súhlasia s jeho plánom posielať francúzskych vojakov na Ukrajinu a s jeho nesociálnou politikou, poznamenal Kéry.

Samozrejme, že nesúhlasia

„Samozrejme, že nesúhlasia,“ poznamenal. „Nemusíme tu ani podrobnejšie spomínať masívne protesty Francúzov kvôli Macronovej neolibelárnej a antisociálnej politike. Vrcholom bola prezidentova iniciatíva vyslať vojakov EÚ a NATO na Ukrajinu, čo by znamenalo výraznú eskaláciu celého konfliktu,“ dodal.

Svojimi hlasmi potvrdili Francúzi celoeurópsky trend odklonu Európy od hodnôt progresivizmu, liberalizmu a militarizmu, príklon skôr k hodnotám sociálnej spravodlivosti a mieru. „Nič na tom nemení ani fakt, že medzi zlepencom piatich strán víťazného zoskupenia sú aj hlasy v prospech LGBTI komunity. Nový ľudový front je už pár dní po voľbách tak rozbitý, že ho ani Macron nedá dokopy, ak by ho potreboval do koalície so svojimi centristami,“ pokračuje Kéry.

Poznamenal, že v doterajšom texte sa naschvál vyhýbal prívlastkom “krajná pravica“, či “krajná ľavica“ – inak povedané, že by išlo o extrémne strany. „Pretože, ak aj obe strany spektra majú extrémne programy, je to „len“ reakcia na extrémne kroky Macrona a jeho vlády v posledných rokoch,“ poznamenal Kéry.

„Platí však, že akákoľvek extrémna politika, či ľavicová, alebo pravicová, je v dlhodobom ohľade zlá a škodlivá – pretože plodí len ďalšie a ďalšie rozdeľovanie spoločnosti,“ myslí si.

„A keď tu chýbajú (myslím nielen vo Francúzsku) európski lídri s dlhodobejšou víziou, takí, ktorí by dokázali extrémne rozdelenú spoločnosť aspoň v základných bodoch zceliť, je zarobené na chaos,“ pokračuje Kéry. „Vo Francúzsku momentálne, žiaľ, ten chaos hrozí,“ podotkol.

„Hoc sa Denník N v jednom zo svojich rozhovorov už formulovaním jednej z otázok s odborníkom na medzinárodnú politiku, v ktorej sa ho pýta, či je Macron génius, snaží francúzsky povolebný krok z blata do kaluže zjemniť, problém nemizne. Macron je určite všetko možné, len nie génius,“ píše Kéry.

Ostáva čakať

Myslí si, že ak bude Macron naďalej odmietať rezignáciu doterajšieho premiéra Gabriela Attala, bude iba prilievať olej do ohňa, ignorovať výsledky volieb a hazardovať s menom Francúzskej republiky. „No a Marie Le-Penová sa môže len usmievať a potichu čakať,“ konštatuje Kéry.

„ Vo veľkej miere len kvôli možno až nelogicky nastavenému francúzskemu volebnému systému, ktorý umožnil, že jej strana získala s 37% hlasov iba 142 kresiel v parlamente. Pričom ľavica s 27% má tých kresiel až 177, sa teraz nedostala k moci,“ vysvetlil Kéry.

„Chaos a prípadné ďalšie voľby (najbližšie možné ale až o rok) však môžu situáciu zvrátiť. Alebo môže Le Penová čakať do najbližších prezidentských volieb v roku 2027…,“ uviedol.

„Ani ľavý, ani pravý extrém nie je dobrý. Ale ak sa centristická strana a politik správa tak, ako centristický líder Macron vo Francúzsku, extrém kvitne z každej strany,“ zopakoval Kéry.

Francúzom teda naozaj nie je čo závidieť. „ Ale ako predsedu Zahraničného výboru NR SR ma teší aspoň to, že slovensko – francúzske vzťahy vnímam kontinuálne ako mimoriadne priateľské, bez ohľadu na to, kto v danú dobu vládne vo Francúzsku,“ zhodnotil.

„Slovensko vždy rešpektovalo vôľu francúzskych voličov, ako aj národnú suverenitu Francúzskej republiky. Ale ako ľavicová vláda, ktorá aktuálne vládne Slovensku, by sme sa asi najviac tešili na vzájomnú spoluprácu s potenciálnym novým premiérom Francúzskej republiky Jean-Lucom Mélenchonom,“ uzavrel Kéry.

Prečítajte si tiež :

• Progresívny a liberálny tábor nemá zábrany
• Francúzsko po voľbách skáče do tmy
• Marine Le Penovú kvôli financovaniu kampane stíha prokuratúra