Robert Fico – stálica slovenskej politiky

Súčasný premiér Slovenskej republiky, líder a zakladateľ strany SMER –SSD Robert Fico sa narodil 19. januára 1964 v Topoľčanoch, vyrastal v obci Hrušovany až do svojich 6 rokov, potom sa s rodinou presťahovali do Topoľčian. Svoje detstvo prežil v  rodine strednej triedy – Matka Emília bola predavačkou obuvi a otec Ľudovít pracoval ako vodič vysokozdvižného vozíka. Fico od počiatkov svojej politickej kariéry zdôrazňoval, že pochádza z „robotníckeho prostredia“, čo neskôr využíval aj vo svojej politickej rétorike.

Vzdelanie

Po základnej škole na Tríbečskej ulici v Topoľčanoch nastúpil na gymnázium v rovnakom meste, kde úspešne zmaturoval v roku 1982. Počas stredoškolského štúdia sa zaujímal o politické témy, čo sa odzrkadlilo aj v jeho ďalšom profesijnom živote.

Fico vstúpil do politiky po štúdiu na Právnickej fakulte na Univerzite Komenského v Bratislave, ktoré ukončil v roku 1986 ziskom titulu doktor práva. V tom istom roku vstúpil do Komunistickej strany Česko- Slovenska, ale už predtým bol aktívny vo fakultnom výbore Socialistického zväzu mládeže.

Počas štúdia absolvoval študijné pobyty na tému „Ľudské práva a trestné právo“ v Spojených štátoch (1990), Spojenom kráľovstve (1991), Fínsku, Belgicku a Francúzsku.

Na Ústave štátu a práva Slovenskej akadémie vied získal titul kandidáta vied (1988 – 1992), kde aj nadobúdal justičnú prax v súvislosti s odbornou kvalifikáciou na výkon funkcie sudcu. Predtým však absolvoval  základnú vojenskú službu (1986 – 1987) v českom meste Janovice nad Úhlavou ako asistent vojenského vyšetrovateľa.

Následne absolvoval postgraduálne štúdium v odbore trestné právo na Ústave štátu a práva Slovenskej akadémie vied (1988 – 1992), kde po obhájení kandidátskej práce „Trest smrti v československom trestnom práve“ získal hodnosť kandidáta vied. V roku 2001 bol habilitovaný na Akadémii Policajného zboru na docenta v študijnom odbore „Bezpečnostné služby“, po obhajobe habilitačnej práce na tému „Nutná obrana“. OV rokoch 1986- 1995 pracoval na Právnickom inštitúte Ministerstva spravodlivosti SR, posledné tri roky na poste zástupcu riaditeľa.

Politické začiatky

Robert Fico bol prvýkrát zvolený do Národnej rady Slovenskej republiky v parlamentných voľbách v júni 1992 ako člen Strany demokratickej ľavice (SDĽ) , reformovanej nástupníckej organizácie Komunistickej strany Slovenska po Nežnej revolúcii.  Svoje miesto si udržal aj v nasledujúcich voľbách v roku 1994, kde zastupoval tú istú stranu uprostred politickej krajiny, v ktorej dominovalo Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS) Vladimíra Mečiara.

V roku 1996 sa stal podpredsedom SDĽ a etabloval sa ako rastúca osobnosť v jej umiernenej sociálnodemokratickej frakcii.

V roku 1998, po znovuzvolení do Národnej rady, sa uchádzal o podporu strany pre funkciu generálneho prokurátora, ale neúspešne. O niekoľko mesiacov neskôr SDĽ Fico opustil. Pociťoval, že je „prehliadaný“ kvôli svojmu mladému veku, a cítil, že by dokázal obsadiť aj vyššie pozície.

V decembri 1999 Robert Fico po svojom odchode zo Strany demokratickej ľavice (SDĽ) založil stranu Smer (Smer), pričom ako hlavný dôvod rozkolu uviedol nezhody s jej vedením.  Smer pod jeho vedením si rýchlo upevnil podporu medzi stredoľavými voličmi, ktorí hľadali dôveryhodnú alternatívu k etablovaným formáciám.

Kariéra

V parlamentných voľbách v septembri 2002 strana získala 13,46 % hlasov, čím si zabezpečila 25 kresiel v 150-člennej Národnej rade uprostred príprav na vstup do Európskej únie  a NATO.

Dňa 17. júna 2006 sa konali parlamentné voľby, v ktorých  najväčší podiel hlasov získala strana Smer-SD na čele s Robertom Ficom, ktorá získala 29,14 percenta, čo predstavovalo 1 353 498 hlasovacích lístkov a 50 kresiel v 150-člennej Národnej rade (z 2 335 917 platných hlasov zo 4 272 517 voličov). Keďže Fico nezískal absolútnu väčšinu, rýchlo vyjednal koalíciu so Slovenskou národnou stranou (SNS, 11,73 percenta, 20 kresiel) a Hnutím za demokratické Slovensko (HZDS, 8,79 percenta, 15 kresiel), čím si zabezpečil celkovo 85 kresiel a umožnil vytvorenie vlády 4. júla 2006 s Ficom ako premiérom.

Po svojej rezignácii na funkciu premiéra 8. júla 2010, po parlamentných voľbách 12. júna, v ktorých Smer – Sociálna demokracia (Smer-SD) získal najväčší podiel kresiel, ale nepodarilo sa mu zostaviť vládu, Robert Fico prešiel na čelo hlavného opozičného bloku v Národnej rade Slovenskej republiky.

Po svojej rezignácii na post premiéra 15. marca 2018 uprostred rozsiahlych protestov vyvolaných vraždou investigatívneho novinára Jána Kuciaka si Robert Fico udržal vedenie strany Smer – Sociálna demokracia (Smer-SD) a odmietol výzvy na odstúpenie zvnútra strany aj opozície. Vládne protikorupčné úsilie v rámci následnej koalície označil za politicky motivovaný hon na čarodejnice proti Smeru-SD a zároveň zdôraznil kontinuitu v sociálnej politike a národnej suverenite s cieľom upevniť podporu medzi jadrom strany, teda medzi voličmi z robotníckej triedy a vidieka. Toto postavenie umožnilo strane Smer-SD prežiť bezprostredné následky po rezignácii, pričom strana si udržala v prieskumoch verejnej mienky okolo 15 % napriek erózii dôvery verejnosti v etablované elity, ktorú škandál spôsobil.

V parlamentných voľbách v období pandémie COVID-19 konaných 29. februára 2020 získal Smer-SD 18,29 % hlasov, čo znamenalo 38 kresiel v 150-člennej Národnej rade a umiestnilo sa na druhom mieste za stranou Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) s 25,02 % (53 kresiel). Fico teda prešiel do opozície. Ako opozičný líder opakovane poukazoval na nezrovnalosti vo verejnom obstarávaní a prísne opatrenia proti COVID-19 za premiéra Igora Matoviča,

Následná nestabilná vláda Eduarda Hegera (apríl 2021 – október 2022) viedla k predčasným voľbám v roku 2023.

V predčasných parlamentných voľbách 2023 Fico kandidoval na 1. mieste kandidátky SMER-u a získal 531 528 hlasov, teda najviac preferenčných hlasov zo všetkých kandidujúcich. Voľby nasledovali po rozpade koalície vedenej hnutím OĽaNO pod vedením premiéra Eduarda Hegera, ktorý vyvolali vnútorné spory a hlasovanie o nedôvere v decembri 2022, čo viedlo k dočasnému vládnutiu, ktoré narušilo dôveru verejnosti.

Po voľbách Fico vyrokoval koalíciu s Hlasom-SD (10,89 %, 25 kresiel) a Slovenskou národnou stranou (SNS, 5,62 %, 10 kresiel), čím dosiahol 79-kreslovú väčšinu a 25. októbra 2023 zložil prísahu.

Zaujímavosti:

Na vysokej škole ho vnímali ako ambiciózneho študenta so zmyslom pre logiku a systémové myslenie. Podľa niektorých spolužiakov bol skôr introvert, ktorému predovšetkým záležalo na výborných študijných výsledkoch.

Aktívne ovláda anglický a ruský jazyk.

Robert Fico sa po absolvovaní základnej vojenskej služby zosobášil s právničkou Svetlanou rod. Svobodovou. Zoznámili sa počas štúdia. Profesorka Svetlana Ficová v súčasnosti pôsobí ako advokátka a vysokoškolská pedagogička na Katedre občianskeho práva Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Má jedného syna Michala. Fico má dvoch súrodencov – staršieho brata Ing. Ladislava Fica a mladšiu sestru JUDr. Luciu Chabadovú.

NAKA ho v apríli 2022 obvinila založenia a zosnovania zločineckej skupiny.

Robert Fico je štvornásobným premiérom Slovenskej republiky. Na čele vlády stál v obdobiach 2006 – 2010, 2012 – 2016, 2016 – 2018 a od 25. októbra 2023. Po vražde novinára Jána Kuciaka v roku 2018 odstúpil z funkcie premiéra a mnohí mu predpovedali koniec kariéry. Dokázal sa však vrátiť a v roku 2023 opäť zostaviť vládu.

Dňa 15. mája 2024 bol slovenský premiér Robert Fico niekoľkokrát postrelený pred Domom kultúry v Handlovej po zasadnutí vlády. Útočník, identifikovaný ako Juraj Cintula, 71-ročný obyvateľ Levíc , ktorý sa sám označuje za liberálneho básnika a založil občianske združenie proti násiliu, vypálil na Fica päť rán zblízka, pričom ho zasiahol do brucha. Cintulu okamžite zadržali bezpečnostné orgány a zatkli ho na mieste činu; neskôr sa k činu priznal s tým, že konal sám kvôli odporu voči Ficovej politike vrátane pozastavenia vojenskej pomoci Ukrajine a reforiem verejnoprávneho vysielateľa – RTVS. Vyšetrovatelia od Cintulu získali manifest kritizujúci Ficovu vládu za údajné väzby na Rusko a podkopávanie demokracie, hoci Cintula poprel širšie konšpirácie. Fico utrpel život ohrozujúce zranenia vrátane poškodenia kĺbov a tráviaceho traktu, ktoré si vyžiadali dve operácie v celkovom trvaní viac ako päť hodín v Nemocnici F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici.

Fico je aktívny športovec, čo mu aj zachránilo život po atentáte z Handlovej.

V zahraničnopolitických záležitostiach Fico využil právo veta Slovenska na oddialenie alebo podmieňovanie rozhodnutí EÚ , najmä pokiaľ ide o sankcie voči Rusku vypuknutí vojny na Ukrajine v roku 2022

V roku 2014 mu český prezident Miloš Zeman udelil “Řád Bílého lva I. třídy”.

Použité zdroje:

• Predseda vlády
• Robert Fico SME
• Grokipedia