Samosprávy na stretnutí s prezidentom apelovali na zmenu zákona o dlhovej brzde

Predseda ZMOS-u Jozef Božik potvrdil, že téma ústavného zákona o dlhovej brzde vychádza z témy nastavenia reformy verejnej správy a pozičného dokumentu, ktorý predstavili samosprávne organizácie v prvej polovici marca. „Zhodli sme sa na tom, že skôr, ako sa dostaneme k samotnej diskusii o reforme verejnej správy, musíme už v tomto roku vyriešiť niekoľko problémov, jedným z hlavných je otázka tzv. dlhovej brzdy, ktorá v súčasnej podobe výrazne komplikuje až znemožňuje prijímanie rozpočtu na budúci kalendárny rok,“ uviedol Božik. „Ak sa zmení ústavný zákon, bude to prvý krok k zlepšeniu financovania miest, obcí a krajov,“ dodal.

Predseda združenia SK8 Jozef Viskupič v tejto súvislosti tiež pripomenul, že všetky tri strešné samosprávne združenia spoločne adresovali poslancom Národnej rady SR minulý týždeň výzvu na zmenu ústavného zákona. Z ďalších tém takmer dvojhodinového stretnutia s hlavou štátu akcentoval tému tzv. suspenzívneho veta, ktoré by dovolilo samosprávam uplatňovať takúto možnosť pri legislatíve týkajúcej sa samosprávy. „Našli sme v tomto spoločnú reč, rovnako sme sa zhodli v tom, že i samosprávy by mali mať podľa vzoru Českej republiky legislatívnu iniciatívu v tejto oblasti,“ upozornil. Dôležitou témou bola podľa neho aj otázka nastavenia čerpania eurofondov v ďalšom programovom období a kompetencie samospráv v tomto procese.

Viskupič ocenil záujem prezidenta o tému reformy verejnej správy, očakáva, že Pellegrini bude po diskusii so samosprávami iniciovať rozhovory s ministrami. „A potom sa opäť stretneme a povieme si, pod akou gesciou akého ministra budeme tvoriť reálnu opravu verejnej správy, aby reforma neostala iba témou pozičných dokumentov,“ dodal šéf SK8.

Cieľom zmien, ktoré v návrhu reformy verejnej správy samosprávne organizácie v polovici marca predstavili, má byť vytvorenie štíhleho, a tým aj decentralizovaného štátu, ktorý presunie výkon sektorových politík, ako je vzdelávanie, sociálne služby, kultúra či regionálny rozvoj, priamo na samosprávy. Návrh počíta s ústavným zakotvením postavenia samospráv, odstránením duplicít so štátnou správou a zavedením regionálneho integrovaného modelu riadenia. Zároveň prináša stabilitu cez predvídateľné viaczdrojové financovanie a povinnú medziobecnú spoluprácu.

Prezident: Reforma verejnej správy je strategickou otázkou pre budúcnosť krajiny

Reforma verejnej správy musí byť nielen témou pre diskusiu, ale aj realitou, v ktorej sa robia konkrétne kroky. Po štvrtkovom stretnutí so zástupcami samosprávnych organizácií to zdôraznil prezident SR Peter Pellegrini. Reformu verejnej správy označil za zásadnú, strategickú otázku pre budúcnosť krajiny.

Ocenil proaktívny prístup samospráv k téme v podobe vytvorenia pozičných dokumentov. Považuje ich za podklad, ktorý bude akcelerovať diskusie o konečnej podobe reformných krokov. „Chcem tieto diskusie výrazne podporovať,“ zdôraznila hlava štátu, podľa ktorej je nevyhnutné, aby riešenie vzišlo zo spoločného úsilia. „Tých, ktorých sa to priamo týka, ktorí zabezpečujú službu občanom v mieste ich bydliska i tých, ktorí v konečnom dôsledku budú zmeny schvaľovať,“ upozornil.

Zároveň vyjadril presvedčenie, že reforma verejnej správy by sa mala spojiť s diskusiou o prípadnom predĺžení funkčného obdobia predstaviteľov miestnej a regionálnej samosprávy. „Ak by malo dôjsť k predĺženiu mandátu starostov a primátorov, mali by zároveň mať aj priestor na implementovanie opatrení reformy verejnej správy,“ zdôraznil Pellegrini.

Avizoval, že o pozičných dokumentoch k téme sa uskutočnia expertné stretnutia, aby mohla vzniknúť finálna verzia, ktorá bude predstavená politickej moci. Potvrdil aj to, že sa po stretnutí sa samosprávami stretne i s predstaviteľmi vlády k tejto téme. Chce tiež, aby reforma verejnej správy bola súčasťou strategického dokumentu Vízia a stratégia rozvoja Slovenska do roku 2040, ktorého spracovateľom je Slovenská akadémia vied.

Potvrdil i podporu samospráv v otázke potreby zmeny ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Za najlepšie možné riešenie považuje kreovanie tohto návrhu vo výbore Národnej rady tak, aby odrážal konsenzus naprieč politickým spektrom. Obracia sa preto na poslancov všetkých politických strán v parlamente. „Verím, že budú schopní viesť so samosprávami diskusiu, ktorá povedie ku konsenzu, aby sa samosprávam uvoľnili ruky bez toho, aby bola ohrozená stabilita verejných financií,“ dodal prezident.