Bratislava 25. septembra 2022 (HSP/Foto:Pixabay)

Keďže americké impérium pokračuje v stupňovaní agresie voči Rusku aj Číne, keďže Moskva varuje, že “strategické jadrové zbrane” môže použiť na ochranu území, ktoré plánuje anektovať z východnej Ukrajiny, keďže jadrové mocnosti, ktoré odmietajú vzájomný kompromis, urýchlene smerujú k priamej konfrontácii, pričom nikto nemá nohu na brzdovom pedáli, je pravdepodobne vhodný čas na zastavenie a prehodnotenie našich životných priorít, píše Caitlin Johnstone vo svojom poslednom príspevku

Človek, ktorý úprimne a odvážne chce mať autentický vzťah s realitou, bude brať vážne veľmi reálnu možnosť, že toto všetko sa môže pomerne skoro skončiť. Bude tejto možnosti čeliť priamo a nechá ju informovať o spôsobe, akým sa jeho ľudskosť prejavuje vo svete, namiesto toho, aby sa od nej oddeľoval a vyhýbal sa jej.

Je jednoducho fakt, že na základe toho, čo vieme o tom, čo by jadrová vojna znamenala pre život na tejto planéte, a na základe toho, ako čoraz častejšie počúvame, že v súčasnosti sme už bližšie k armagedonu, než sme boli počas poslednej studenej vojny, ľudstvo, ako ho poznáme, tu už dlho nemusí byť. Náš koniec môže veľmi dobre nastať nie za tisícročia či dokonca storočia, ale za mesiace alebo roky.

A my si to môžeme uvedomiť a nechať to formovať náš život.

Aby bolo jasné, nehovorím vám, že by ste to mali urobiť. Život je ťažký a každý z nás sa môže vyrovnať len s určitým množstvom problémov. Nie ste povinní priamo sa konfrontovať s hroziacou blízkosťou jadrového vyhladenia ľudstva a nechať to ovplyvniť váš život, ak sa práve nenachádzate v tejto situácii.

Ale nesmerujem k tejto línii skúmania preto, aby som ľudí privádzal do depresie a skľúčenosti; práve naopak. Pre tých, ktorí sú ochotní a schopní čeliť našej situácii tam, kde je, je to užitočný predmet úvah, ktorý prináša množstvo veľmi relevantných otázok o tom, ako lepšie žiť plnohodnotný život. Otázky, ktoré si tak trochu vyžadujú odpovede.

Otázky typu: Bol by som spokojný s tým, ako v poslednom čase trávim svoj čas, keby sa ukázalo, že zajtra začnú lietať medzikontinentálne rakety?

Bol by som spokojný s vecami, na ktoré sa sústredil môj záujem a pozornosť, a to nielen vo vonkajšom prejave, ale aj potichu v mojej mysli?

Čo by som si želal, aby som urobil? Čo by som si želal, aby som robil viac? Čo by som si želal, aby som prestal robiť?

Sú nejaké šance, ktoré by som si prial využiť? Šance na lásku? Šance na život? Veci, ktoré som odkladal povedať ľuďom, pretože by si to vyžadovalo, aby som bol zraniteľnejší, než je mi príjemné?

Som spokojný s tým, s kým som trávil svoj čas? Prinášali mi skúsenosti z tohto života viac, alebo menej, ako by to bolo bez nich? Sú to ľudia, ktorých by som chcel mať nakoniec pri sebe?

Bola moja politická energia a pozornosť vynaložená múdro? Sústredil som sa na najdôležitejšie otázky, na ktoré som sa mohol rozhodnúť zamerať, s vedomím, že jadrová vojna môže byť hneď za rohom? Alebo som sa strácal v márnom straníckom hašterení, sektárskych bojoch alebo v hlúpych rozptýleniach kultúrnej vojny?

Urobil som všetko, čo som mohol, aby som zabránil jadrovej výmene medzi mocenskou alianciou USA a Ruskom a/alebo Čínou? Mohol som prispieť k väčšej informovanosti verejnosti o tejto mimoriadne dôležitej otázke?

Robil som všetko pre to, aby som bol skutočne prítomný v každom okamihu, alebo moju pozornosť väčšinou pohlcuje môj chrliaci duševný monológ? Môžem urobiť niečo pre to, aby som trávil viac času v prítomnosti namiesto v hlave?

Vychutnávam si naozaj svoj čas tu na zemi? Vážiť si hromadu krásy, ktorá ma obklopuje? Vážim si stretnutia so svojimi blízkymi? Vážim si zmyslový bozk každého okamihu? Zbožňujem tento svet, kým trvá? Aké zámery si môžem stanoviť, aby mi pomohli skutočne naplno prežiť tento pozemský život?

Žil som pravdivý a čestný život? Sú moje správanie, reč a myslenie v súlade s tým, čo viem, že je pravda? S tým, čo považujem za hodnotné? S tým, čo považujem za autentickú ľudskú bytosť?

Na tieto otázky si môžete odpovedať len vy sami, ale zaslúžia si odpoveď. Bez ohľadu na to, či sa ukáže, že toto je konečná stanica pre beh ľudstva na tejto planéte, alebo nie, je dobré sa s nimi vyrovnať a začleniť ich do nášho spôsobu života. Či už sa budeme lúčiť všetci spoločne, alebo skončíme oddelene, nakoniec sa musíme rozlúčiť všetci.