Keď robia dvaja to isté, nie je to to isté

Bratislava 14. marca 2024 (HSP/Foto:HS)

Vláda Slovenskej republiky dala 11.3.2024 na skrátené medzirezortné pripomienkové konanie návrh zákona o Slovenskej Televízii a Rozhlase, ktorý kompletne nahrádza stávajúci zákon o RTVS. V Poľsku v predvečer Vianoc vypla vláda Donalda Tuska týždeň po svojom nástupe k moci verejnoprávnu televíziu (TVP) a vyhodila vedenie TVP, Poľského rádia a štátnej spravodajskej agentúry

Dvojitý meter

Legislatívna zmena je zo strany opozície považovaná za pokus vlády Róberta Fica o ovládnutie verejnoprávnych inštitúcií a zbavenie ich nezávislosti, ďalšie podkopávanie demokracie, právneho štátu a krok k Orbanizácii Slovenska. Krik opozície bleskovo podporili „nezávislé“ médiá, pracovníci RTVS, umelci, „občianska spoločnosť“, Ivan Korčok, a dokonca, už sa ozýva aj zahraničie. S podporou neotáľali české médiá, ozvala sa už aj Európska komisia. Opozícia zvoláva ľudí na záchranu RTVS do ulíc, dostala ďalší náboj do prezidentskej kampane.

Proti nezákonnému postupu vládnej moci v Poľsku opozícia síce protestovala, ale nikto sa s nimi nebavil. Média, Európska komisia a revolučné zmeny v poľských verejnoprávnych médiách prešli mlčaním. Lepšie povedané, privítali ich, aj tie naše „nezávislé“ (tu). Prečo? Stačí tomu dať správny naratív. Lebo tie poľské verejnoprávne médiá „šírili propagandu PiS ako za komunizmu“. A Tusk je náš.

V čom bola situácia s verejnoprávnymi médiami v Poľsku po nástupe Občianskej koalície k moci a u nás po nástupe 4. Ficovej vlády rovnaká a v čom sa líšila?

Dôvody na zmenu

Tusková vláda odôvodnila razantný postup tým, že je všeobecne známe, že poľské verejnoprávne médiá prestali byť verejnoprávne, nestranné a nezávislé, že sa stali hlasnou trúbou do striedania moci vládnej strany Právo a Spravodlivosť (PiS).

Slovenská vláda s podporou voličskej základne adresovala zákonom o STaR rovnako dlhodobo spoločnosťou vnímaný problém s neschopnosťou RTVS napĺňať svoje verejnoprávne poslanie. Od jej vzniku komentujú udalosti najmä „odborníci“ z politických mimovládok, rôznych „občianskych inštitútov“ (politológovia, sociológovia, bezpečnostní analytici, ekoaktivisti).

V minulom volebnom období RTVS stratila navyše svoju nestrannosť a šírila vládnu propagandu a provládne názorové naratívy, chýbala vyváženosť spravodajstva, publicistiky, spoločenskej a politickej diskusie. Tendenčnosť sa naplno prejavila počas pandémie a pokračuje počas vojny na Ukrajine. Do očí bijúca je politická orientácia moderátorov politických diskusií. Antiglogalistické názory, či vnímanie reality je dlhodobo vytesňované z verejného priestoru. Selekcia informácií, ktoré sa dostávajú divákovi, či poslucháčovi sa deje podľa rovnakého vzorca ako u súkromných „nezávislých“ médií. Ako by ich jedna mater mala. Kritika NATO, či EÚ je rovnako považovaná za ruskú propagandu, hybridnú hrozbu, či podkopávanie demokracie.

Strata plurality sa naplno prejavila pred voľbami, keď neboli do politických diskusií pozývaní niektorí opoziční politici (napr. Ľuboš Blaha). A pokračuje po parlamentných voľbách. Len s tým rozdielom, že RTVS sa stala proopozičnou. Nie je možné, aby moderátori „apolitických“ diskusných relácií priamo z televíznej obrazovky naskakovali na kandidátky politických strán do eurovolieb. Rada RTVS v súčasnom zložení nie je schopná žiadnej sebareflexie. Je presvedčená o tom, že RTVS si svoje zákonné poslanie plní, že jej vysielanie je objektívne, nestranné a vyvážené.

RTVS uprednostňuje nákup licencovaných komerčných, bezduchých zábavných programov pred vlastnou tvorbou s duchovným, morálnym nábojom. Hlavný vysielací čas zapĺňajú rovnako, ako v súkromných televíziách rôzne zábavné šou. A aj do týchto preniká propaganda.

Tusk má čas

Vládna moc v Poľsku sa síce zaviazala, že po razantnom uprataní TVP, nastúpi konsolidácia, vytvorenie novej skutočne verejnoprávnej inštitúcie. Avšak, výpovede ľudí z prostredia televízie svedčia o niečom inom. Pracovníci, ktorí čistku prežili, zostávajú v neistote. Televízia finančne „hladuje“. Zúfa si aj pôvodná filmová tvorba. Chýbajúce peniaze nedávajú televízii priestor pustiť sa do väčších projektov. Výmena zamestnancov za starých harcovníkov ešte z čias predošlej Tuskovej vlády sa podpísala pod technickú úroveň vysielania. Stalo sa „amatérskym“. Klesá sledovanosť. Nikto nevie čo bude ďalej. Prečo to tak je?

Donald Tusk sa nemusí nikam ponáhľať. Súkromné médiá mu idú na ruku. Pred voľbami bolo jeho zoskupenie ich proeurópskym favoritom. Dnes sú z nich provládne. Takže Tusk v dohľadnej dobe verejnoprávnu TVP nepotrebuje. Svetielko na konci tunela pre pracovníkov TVP by mohlo zasvietiť až s termínom blížiacich sa komunálnych volieb a volieb do europarlamentu, v ktorých verejnoprávne médiá budú hrať kľúčovú úlohu.

Ani s vyváženosťou nie je všetko v poriadku. Podľa overovateľov faktov Demagog spravodajská TVP Info protežuje vládne zoskupenie a marginalizuje opozičný PiS.

Fico čas nemá

Situácia na Slovensku v mediálnom priestore je diametrálne odlišná. S výsledkami volieb sa nedokáže zmieriť nielen opozícia, ale aj politické mimovládky, súkromné médiá a dokonca ani tie verejnoprávne. Súkromné média majú svojich vlastníkov, a tak je ich produkcia závislá na ich záujmoch. Avšak, tie verejnoprávne majú byť službou verejnosti. Zákonná iniciatíva z dielne Ministerstva kultúry je pochopiteľná. Vládna moc nedokáže dlhodobo spravovať štát s celým mediálnym prostredím nastaveným proti nej.

Súkromné média sa netaja tým, že ich poslaním už nie je len informovať, ale robiť politiku. Tie najhlasnejšie robili pred voľbami otvorenú kampaň v prospech opozície. Ich favoritom bolo Progresívne Slovensko. Po prehratých voľbách Ficovu vládu nekontrolujú, nie sú strážnym psom demokracie, ale s ňou infantilne na strane dobra so zlom bojujú. Ak vedú vojnu s vládou súkromné médiá, nie je to dobré, ale verejnoprávne by určite nemali. Tie by mali o činnosti vlády občana informovať a v jeho zastúpení vládnu moc kontrolovať.

Diabolské pokušenie

Snahu poľskej aj slovenskej vlády je pokrivené verejnoprávne médiá narovnať. Aj v Poľsku aj na Slovensku pochopili, že to ide jedine, takpovediac zrušením pôvodnej inštitúcie a vytvorením novej, s novým nezaťaženým manažmentom, tak povediac na zelenej lúke. Spôsob, akým to robí slovenská vládna moc (zákonom) je jednoznačne kultúrnejší. A kým Tusk zbúral tie zdeformované rýchlosťou blesku a dáva si načas s vytvorením tých nových, zdravších, Fico s rozvahou likviduje pôvodnú skompromitovanú inštitúciu a bude musieť veľmi rýchlo postaviť novú.

Výmena manažmentu pochopiteľne nie je v tejto chvíli možná inak ako politickými prostriedkami. Tým, že moc veci meniť dostane zákonom vládna väčšina,  funkčné obdobie riaditeľa STaR a programovej rady sa spojí pupočnou šnúrou s parlamentnou väčšinou. Nedá sa nevnímať riziko, že po ďalších voľbách nový parlament zrodí nové politické vedenie tejto verejnoprávnej inštitúcie. Veľmi ťažko sa bude v takom prípade preukazovať jej nezávislosť, nestrannosť. Navyše pri súčasnom proopozičnom zafarbení celého slovenského mediálneho prostredia, ktoré spestrujú len ostrakizované alternatívne médiá je možnosť, že sa STaR stane inštitúciou vládnej propagandy, neprehliadnuteľná.

Vláda stojí pred neľahkou úlohou. Ako v týchto podmienkach a pri súčasnej polarizácii slovenskej spoločnosti položiť základy pre diváka a poslucháča dôveryhodných verejnoprávnych médií a zároveň odolať diabolskému pokušeniu tieto médiá ovládnuť. Dať novému ministerstvom kultúry a parlamentom vykreovanému manažmentu telerozhlasu slobodu presvedčiť verejnosť, že dokážeme na Slovensku vytvoriť udržateľné, nestranné, vyvážené verejnoprávne médium.

Prečítajte si tiež:

• Decembrové zemetrasenie v Poľsku
• Potom ako obrazovka zhasla: Ako poľský národný vysielateľ narazil na prekážky pri zotavovaní sa z jedného z najdramatickejších dní