Kancelárka využíva záver svojej kariéry na to, aby urobila maximálnu škodu Nemecku i Rusku

Berlín 7. novembra 2018 (HSP/Roman Bednár/Foto:SITA/AP-Michael Kappeler)

Hodiny Merkelovej ako kancelárky sú spočítané. Kto vie dobre čítať z tváre, tak to z jej tváre mohol vyčítať. Tlak na ňu z opozície v tomto smere je už dávno enormný a medzičasom už aj z CDU. Musí však vydržať až do decembra, ak chce dokonať svoje dielo skazy a či svoje celoživotné dielo

Pomsta Merkelovej?

V decembri má byť úspešne uzatvorený migračný pakt OSN , ktorého hnacím motorom bola práve Merkelová, ako aj Soros a mocný klan Obama-Clinton. Tiež jej ide o úspešné predĺženie protiruských sankcií, čo pri nedávnej návšteve Merkelovej u jej priateľa Porošenka mu bolo prisľúbené.

Merkelová pritom samozrejme dobre vie, že sankcie škodia nielen Rusku a veľkou mierou aj Nemecku, ale aj celej EÚ, ako to už viackrát zdôraznili nemeckí, talianski a francúzski podnikatelia.

Chce Merkelová zanechať svojmu následníkovi topiacu sa loď?

Kancelárka chce však za sebou úspešne zanechať celkom vyprahnutú púšť. Možno aj preto, že je sklamaná a zatrpknutá zo svojho náhleho konca, a to o to viac, že jej dedičom bude s veľkou pravdepodobnosťou jej intímny nepriateľ Friedrich Merz. Preto reaguje podobne ako Obama, ktorý sa snažil priam diabolsky (s milým úsmevom na tvári) urobiť svojmu nástupcovi Trumpovi, čo najväčšie škody.

Porošenko nerobí nič, aby sa ukrajinský konflikt vyriešil – naopak, robí všetko preto, aby trval čo najdlhšie – najlepšie, aby sa nevyriešil vôbec. To mu prináša veľké výhody. O.i. môže stále ťahať peniaze z EÚ na zbrane proti „zlým“ Rusom a aj na podporu ekonomiky, ktorá trpí v dôsledku „zlých“ Rusov, ktorí sankcionovali exporty z Ukrajiny. Kyjev už dopravil početné ťažké zbrane na hranice s Donbasom a ostreľuje domy, školy, nemocnice, fabriky.

Mohla Merkelová už dávno vyriešiť ukrajinský konflikt?

To všetko Merkelová dobre vie, ako aj to, že Porošenko označuje Rusov za menejcenných ľudí. A vie aj to, že podpisuje zákony, ktoré majú ruštinu na Ukrajine úplne zakázať. Ale Porošenko – tento stelesnený zloduch – ohrozuje aj práva maďarskej menšiny a veľmi tým rozhneval Budapešť. To všetko, ale aj oveľa viac mu Merkelová toleruje.

Postoj kancelárky k ukrajinskému konfliktu je poznačený jej trvalým hnevom na Putina a na jeho Rusko. Pritom jej vôbec neprekáža, že politiku Kyjeva spoluurčujú fašisti – pričom na druhej strane neúnavne bojuje doma proti fašistom, ktorí žiadnymi nie sú – len volia AfD a nenávidia jej korupčnú a národom EÚ záhubu prinášajúcu migrantskú politiku.

Merkelová podporuje a opakuje bezočivé klamstvá Porošenka, že v Donbase sú tisícky ruských vojakov a že preto sankcie v žiadnom prípade nebudú zrušené, ale dôkazy na to nemá žiadne. Nepomáha ani to, že ju Kurz i Salvini a Orbán presviedčajú o opaku.

Minskú dohodu neporušuje Moskva, ale sústavne len Kyjev.To ale Merkelová cynicky ignoruje a naďalej všemožne pomáha vysoko korupčným vládnym a oligarchickým štruktúram Ukrajiny. Fakt je ten, že sankcie by mali postihnúť Ukrajinu, nie Rusko a ukrajinský konflikt by potom neexistoval.

Bude nástupca Merkelovej pronemeckejší ako bola ona?

Veľká väčšina Nemcov si želá a žiada zlepšenie vzťahov s Moskvou, v neposlednom rade napr. aj zaslúžilí členovia SPD Matthias Platzek a Gerhard Schröder. Merkelová sa ale vôbec nestará o to, čo si prajú a čo potrebujú Nemci, jej už roky ležia na srdci len migranti. Srdce pre potreby vlastného národa nemá.

Tak či tak, Merkelová neodvratne končí a príde Merz, najprv ako šéf CDU.

Bude Merz – ak bude kancelárom – pokračovať v politike kancelárky?

K tomu sa samozrejme nevyjadril. Možno však predpokladať, že určite ju bude korigovať, lebo bola absolútne neúspešná a bola na škodu nemeckého národa i na škodu národov EÚ. A Merz chce byť úspešný, tak ako bol úspešný desať rokov v oblasti ekonomiky a bánk.

Ako bude reagovať na Rusko a na ukrajinský konflikt je tiež ťažko predpovedať. Keďže je ale extrémne prepojený s vysokými hospodárskymi kruhmi a tie majú záujem na zrušení sankcií, tak je pravdepodobné, že tu zmení smerovanie nemeckej politiky.

Isté je však v jeho prípade jedno – skôr ako sa bude smieť stať kancelárom, tak bude musieť mať k tomu najprv „požehnanie“ amerického prezidenta.

Nemecko je stále ešte vazalom USA.

A aký bude jeho vzťah k Trumpovi?

Určite realistickejší a pragmatickejší, ako v to bolo u Merkelová a jej vlády. Merz obdivuje mimoriadne úspešných ľudí, ktorí sa dokážu vždy vo všetkom presadiť – tzv. macherov, ako ich nazýva nemčina. A Trump k nim patrí. Merz sa aj sám za takého pokladá. A už len toto týchto mužov svojím spôsobom spája.

Roman Bednár