Juhoafrická vládnuca strana „Africký národný kongres“ (ANK) získala 159 zo 400 kresiel (40,18 % hlasov) v národnom zhromaždení krajiny. ANK tak stratil 71 kresiel a prvýkrát od roku 1994 prišiel o parlamentnú väčšinu.

Na druhom mieste sa umiestnila opozičná prozápadná a proamerická strana Demokratická aliancia (DA), ktorá získala 87 kresiel (21,81 % hlasov). Tretia skončila strana MK bývalého prezidenta Jacoba Zumu, ktorá získala v národnom zhromaždení len 58 kresiel (14,58 % hlasov). Strana Bojovníci za ekonomickú slobodu (EFF) sa umiestnila na štvrtom mieste s 39 kreslami (9,52 % hlasov). Štrnásť ďalších menších strán si medzi sebou rozdelilo zvyšných 57 kresiel.

Južná Afrika má zložitý volebný systém. Neexistuje priama voľba prezidenta – volí ho parlament. Keďže ANK vládne krajine od roku 1994, všetkých päť prezidentov pochádzalo z tejto strany. Teraz ANK opäť podporil súčasného juhoafrického prezidenta Cyrila Ramaphosu ako kandidáta na nové funkčné obdobie, ale absencia parlamentnej väčšiny prinúti ANK vstúpiť do situačnej koalície, čo sa samo osebe považuje za strategickú porážku. Okrem toho takmer akákoľvek koalícia pre ANK znamená vážny úder jeho imidžu.

Existujú dva dôvody porážky ANK – technický a politický. Technickým dôvodom je veľký pokles volebnej účasti, a to zo 66 % v roku 2019 na 59 % v súčasnosti. Pokles volebnej účasti ovplyvnil výsledok ANK, pretože za 30 rokov si voliči zvykli na monopol Kongresu a jeho základný elektorát jednoducho prestal chodiť k voľbám. Hlavným dôvodom porážky ANK však bola hospodárska kríza a konflikty so všetkými okolo neho, od ideologických až po korupčné.

V najbohatšej africkej krajine majú niektoré oblasti elektrinu len niekoľko hodín denne a medzi regiónmi a dokonca jednotlivými mestami v rámci provincie sú veľmi veľké rozdiely v životnej úrovni.

Problémy s elektrickou energiou sú najťažšou výzvou, ktorú ANK nedokázal vyriešiť. Okrem toho ANK nedokázala vyriešiť problém migrantov, ktorí vytláčajú miestnych obyvateľov z viacerých oblastí hospodárstva, a obrovská nigérijská diaspóra sa stala zdrojom kriminálneho napätia. Násilie v krajine prudko vzrástlo.

ANK sa zároveň javí ako vyvážená centristická sila na juhoafrickej politickej scéne, keďže v týchto voľbách narástol vplyv extrémistických strán a hnutí z oboch strán politického spektra. Na tomto pozadí je ANK baštou rovnováhy a stability.

Zulskí nacionalisti

Napríklad strana bývalého juhoafrického prezidenta Jacoba Zumu, ktorý kedysi škandalózne vystúpil z ANK a dostal 12 mesiacov väzenia za „neuposlúchnutie súdu“. Pokus priviesť ho do väzenia, aby si odpykal trest, viedol v roku 2021 k nepokojom v jeho domovskej provincii KwaZulu-Natal.

Faktom je, že Africký národný kongres pôvodne vznikol v 60. rokoch minulého storočia, keď sa začal boj proti apartheidu, ako organizácia všetkých černochov bez ohľadu na národ alebo kmeň, so silnou príchuťou komunistickej rétoriky. Na druhej strane Zuma, znechutený svojimi bývalými spolubojovníkmi z ANK a vidiac podporu svojich súkmeňovcov v Zululandsku, stavil na zuluský nacionalizmus.

Zuma, bývalý člen Juhoafrickej komunistickej strany, roky pedantne propagoval svoju zuluskú identitu, zúčastňoval sa na všetkých národných festivaloch a chodil v leopardej koži. Dokonca aj teraz vo veku 82 rokov, keď vidí televíznu kameru, tancuje v zuluskom štýle. Podľa zuluskej tradície je oficiálnym polygamistom, ktorý má sám 18 oficiálnych detí.

Tretie miesto jeho strany MK (zuluská skratka UMKhonto we sizwe – „Oštep národa“, názov militantného krídla ANK v období undergroundu a boja proti apartheidu) znepokojilo väčšinu pozorovateľov. Radikalizácia národného cítenia sa v Južnej Afrike už predtým považovala za veľmi nebezpečnú cestu. V Juhoafrickej republike sa aj ekonomické ťažkosti môžu rýchlo zmeniť na pogromy a dokonca aj kmeňový konflikt je desivý. Žiadny konkrétny politický program MK teraz nemá. Zuma dokázal v najkratšom možnom čase okolo seba vybudovať výlučne zuluskú stranu založenú na chudobných.

Spojenectvo medzi ANK a MK je mimoriadne zložité okrem iného aj z osobných dôvodov. Cyril Ramaphosa a jeho okolie vynaložili veľké úsilie, aby Zumu zvrhli a zdiskreditovali sériou korupčných škandálov. Na takéto veci sa nezabúda. Je takmer isté, že MK bude torpédovať všetky iniciatívy ANK v parlamente vrátane Ramaphosovej nominácie na post prezidenta.

Biele strany, liberálni demokrati a USA

Na druhej strane spektra sú biele strany, predovšetkým afrikánske strany, ktoré sa tiež hlásia k prísne etnickým hodnotám. Je ich veľa a niekedy pripomínajú malé, ale dobre vyzbrojené sekty. Afrikánske strany sa sformovali na základe sebaobrany na pozadí násilných činov čiernych aktivistov voči bielym farmárom – vraždy, znásilnenia a zábery pôdy. Nemajú žiadnu politickú perspektívu, ale predstavujú dôležitú časť juhoafrickej spoločnosti.

Demokratická aliancia (DA), ktorá sa v týchto voľbách umiestnila na druhom mieste, je však považovaná za „bielu“ stranu nie celkom zaslúžene. Je to klasická liberálna, proamerická a prozápadná strana. Vedie ju etnický Afrikánec John Steenhuisen, ale celkovo je to neetnická strana. DA sa teší sympatiám anglofónnych belochov a má silnú podporu v oblastiach, kde majú belosi väčšinu.

DA je úplne v súlade s americkou politikou, až po Steenhuisenovu cestu do Ľvova a odmietnutie podporiť iniciatívu ANK proti Netanjahuovi na Medzinárodnom trestnom súde. Už len to stačí na to, aby Ramaphosov ANK neuzavrel spojenectvo s touto stranou.

Ideológia DA je mimoetnická a dokonca ignoruje naliehavé otázky prerozdeľovania pôdy a boja proti emigrácii a kriminalite v Južnej Afrike. A ekonomická platforma pozostáva výlučne z tradičných súborov ideológov všetkých liberálnych strán. Anglicky hovoriaci belosi však volia DA nie z dôvodu nejakej zvláštnej náklonnosti k americkému typu liberalizmu, ale jednoducho preto, že im to všetko dáva väčší zmysel ako ideológia černošských strán.

Nóvum je v tom, že nové volebné zákony dramaticky zvyšujú úlohu provincií v parlamente. V dôsledku toho sa stalo, že po prvý raz po desaťročiach získalo biele obyvateľstvo skutočnú moc vo viacerých provinciách (Kapsko, niektoré mestá Natalu). A treba povedať, že ľudia stáli v dlhých radoch pri „bielych“ volebných miestnostiach, pretože bolo jasné, že po prvýkrát za 30 rokov existuje šanca vytlačiť ANK. V dôsledku toho sa úloha a politická váha bieleho obyvateľstva od týchto volieb dramaticky zvýšila.

Čierna mládež

Čierni radikáli zo strany Bojovníci za hospodársku slobodu (EFF) sa prebojovali na tretie miesto. EFF sa orientuje na mládežnícku časť černošskej spoločnosti, je postavená na princípe skautov/komsomolcov a používa rétoriku zrozumiteľnú tínedžerom až po počúvanie rapu pri každej príležitosti. Líder EFF Julius Malema sa rád oblieka v štýle gangstra rapových interpretov, jazdí v zlatej limuzíne a nosí slonovinovú palicu. Táto strana, zjednodušene povedané, takmer otvorene hlása medzi černošskou mládežou myšlienky „všetko vziať a rozdeliť“ a „zabiť všetkých bielych“ („jeden Bur, jedna guľka“).

Teraz však už aj Malema musel zmierniť svoju rétoriku – požiadavka na Ramaphosovo odstúpenie bola z programu strany odstránená. Na druhej strane je nepravdepodobné, že by súčasný prezident súhlasil s trvalým spojenectvom s EFF, pretože posilnenie úlohy radikálov, ktorí požadujú, aby bol všetok majetok odobratý bielym a farebným a odovzdaný chudobným černochom, určite povedie k zastaveniu akýchkoľvek investícií do juhoafrickej ekonomiky.

Juhoafrickú republiku by mohli čakať otrasy

Ak by ANK získal len o niekoľko percent hlasov viac, Ramaphosa by sa mohol dohodnúť na spojenectve s menšími stranami, čo by aritmeticky mohlo priniesť 50 + 1 hlasov potrebných na opätovné zvolenie Ramaphosu za prezidenta. Získaných 40 percent však ANK prinúti začať rokovať o dočasnom spojenectve s týmito tromi stranami: Zumovou MK, liberálnou DA alebo EFF. Všetky tri možnosti sú rovnako zlé. Okrem toho bude potrebné vziať do úvahy porážky ANK v Kapsku, vo viacerých veľkých mestách a v KwaZulu.

Napriek tomu existuje dôvod domnievať sa, že ANK prekročí svoje zásady a pristúpi na spojenectvo s ktoroukoľvek z týchto troch strán. Koniec koncov, ANK nie je len o Ramaphosovi; napriek prirodzenej generačnej výmene zostáva rozhodujúcim hlasom stará garda anti-apartheidového podzemia. Nesmieme zabúdať, že Zumova MK aj EFF, ako aj niektoré menšie strany sú odštiepkami toho istého ANK (Malema stál na čele komsomolcov v Kongrese).

Vo vzťahu Južnej Afriky k Rusku a BRICS sa nič zásadné nezmení. Proamerické požiadavky DA „odsúdiť ŠVO“, uvaliť sankcie na Rusko a obnoviť vzťahy s Izraelom jednoducho zapadnú vo všeobecnom chóre. DA zatiaľ nemá zdroje na presadenie takejto agendy, ktorá je Južnej Afrike cudzia.

Ak sa však ANK v blízkej budúcnosti nepodarí obnoviť a získať späť vedúce postavenie, bude pre Južnú Afriku ťažšie presadzovať nezávislú politiku.

Biele obyvateľstvo sa úprimne bojí, že sa JAR stane „novým Zimbabwe“ – rovnaký strach majú aj priemyselníci a zahraniční investori. A černošská spoločnosť sa prepadá čoraz hlbšie do militantného kmeňového systému. Chaotizácia Juhoafrickej republiky je pre vzťahy s Ruskom a krajinami BRICS oveľa nebezpečnejšia ako neúspech niektorej z hlavných strán v parlamentných voľbách. Strany radikálneho typu alebo vyznávajúce ideológiu deštruktívnu pre takú zložitú a mnohonárodnostnú krajinu začínajú v Juhoafrickej republike zohrávať čoraz väčšiu úlohu. Presne to ukázali aj uplynulé voľby.

Prečítajte si tiež

• Južná Afrika obvinila Izrael z páchania genocídy na Najvyššom súde OSN
• Južná Afrika si váži svoje vzťahy s Ruskom a krajinami BRICS
• Prečo je Afrika ústredným bodom globálnej misie BRICS?