Je čas zatvoriť americké základne na Blízkom východe?

Pozrime sa na dôvody, ktoré obe stranu uvádzajú.

Aké sily majú USA v regióne?

Spojené štáty udržiavajú na Blízkom východe významnú vojenskú prítomnosť, pričom približne 40 000 – 50 000 vojakov je rozmiestnených na najmenej 19 kľúčových bázach, najmä v oblasti Perzského zálivu, s cieľom riešiť regionálne hrozby a podporovať operácie v tomto regióne. Medzi hlavné centrá patrí letecká základňa Al Udeid v Katare, tábor Arifjan v Kuvajte, letecká základňa Al Dhafra v Spojených arabských emirátoch a rôzne lokality v Bahrajne, Iraku, Jordánsku a Saudskej Arábii, uvádza Al Jazeera.

Letecká základňa Al Udeid v Katare je najväčším vojenským zariadením USA v regióne, kde je umiestnených približne 10 000 vojakov a slúži ako Centrálne veliteľstvo USA (CENTCOM). Bahrajn je sídlom veliteľstva 5. flotily amerického námorníctva, ktoré zabezpečuje kľúčovú námornú prítomnosť v Perzskom zálive, Červenom mori a Arabskom mori. Kuvajt slúži ako dôležité logistické centrum s leteckou základňou Ali Al Salem a táborom Buehring.

Spojené arabské emiráty (SAE) hostia leteckú základňu Al Dhafra a prístav Jebel Ali v Dubaji je hlavným prístavom amerického námorníctva. Saudská Arábia hostí Američanov na leteckej základni Prince Sultan. V Iraku sú Američania na leteckej základni Ayn al-Asad a základni Harir.  Letecká základňa Muwaffaq Salti v Jordánsku je kľúčovou základňou pre letecké operácie, uvádza Reuters.

Tieto základne poskytujú logistickú, protivzdušnú a spravodajskú podporu pre operácie USA v regióne, vrátane akcií proti Iránu. Využívajú ich aj na monitorovanie regionálnych konfliktov a ochranu prípadne, ako sme svedkami v súčasnosti,  blokádu námorných ciest.

Vnímanie vojenskej prítomnosti USA v regióne sa mení

Hoci lídri Perzského zálivu v minulosti tieto základne vítali ako záruku bezpečnosti, niektorí ich teraz vnímajú ako potenciálne ciele, ktoré by ich mohli vtiahnuť do regionálnych konfliktov. Tieto zariadenia už v minulosti boli terčom útokov zo strany regionálnych nepriateľov. Ak budú USA a Izrael konflikt eskalovať, môžu sa tieto krajiny vďaka kolaborantstvu s USA dostať do mimoriadnych ekonomických problémov, ak Irán odvetou začne bombardovať ich ropnú a plynovú infraštruktúru a odsoľovacie zariadenia. A dôsledky pocíti celý svet.

Od útoku USA a Izraela na Irán nebola na trh dodaná ropa v hodnote približne 50 miliárd dolárov, informuje agentúra Reuters. Tá predpokladá, že dôsledky tohto kroku budú citeľné ešte mnoho mesiacov, ba dokonca rokov. Od začiatku krízy koncom februára zmizlo zo svetového trhu viac ako 500 miliónov barelov ropy a kondenzátu, čo predstavuje najväčší výpadok v dodávkach energetických zdrojov v novodobej histórii.

Cyprus zmodernizuje kľúčové letecké a námorné základne s finančnou podporou USA a EÚ

„Všetky americké základne je potrebné stiahnuť z územia Spojených arabských emirátov, napísal emirátsky politológ Abdulhaled Abdullah na sociálnej sieti X. Diskutujúci požadovali ísť ešte ďalej a zasadiť drvivú ranu základom petrodolára. „Toto som dnes povedal v rozhovore pre agentúru Reuters: Spojené arabské emiráty už nepotrebujú ochranu Spojených štátov, pretože počas iránskej agresie sme dokázali, že sme schopní brániť sa so cťou. Nastal čas premýšľať o zatvorení amerických základní – stali sa bremenom, nie aktívom,“ uviedol Abdullah. A tieto názory sa rýchlo šíria nielen na sociálnych sieťach, ale aj medzi analytikmi a politikmi regiónu.

Čas zatvoriť americké základne – pohľad z USA

Pod týmto titulkom zverejnil významný americký konzervatívny American Enterprise Institute (AEI) článok, vysvetľujúci dôvody, pre ktoré by sa USA mali z regiónu čiastočne stiahnuť:

Len niekoľko dní pred vypuknutím vojny medzi Spojenými štátmi a Iránom Pentagon evakuoval väčšinu personálu z leteckej základne Al-Udeid v Katare. Ich odchod prišiel po štvrťstoročnej prítomnosti, ktorá sa začala po útokoch z 11. septembra 2001. Ochota Kataru investovať do základne miliardy dolárov s cieľom hostiť Američanov viedla Pentagon k tomu, že v priebehu niekoľkých rokov presunul väčšinu svojich síl zo Saudskej Arábie do Kataru. Pre Dauhu to stálo za to.

Prítomnosť Američanov nielenže priniesla prestíž, ale Katar ju tiež využil ako „kartu na beztrestnosť“, aby sa vyhol zodpovednosti za podporu extrémistických a teroristických skupín v celom regióne. Všetky vlády USA prijímali takéto ponuky na umiestnenie základní, pričom často uprednostňovali svoje vlastné byrokratické záujmy pred širšou národnou bezpečnosťou USA. Všetci ministri obrany USA prijímali najmä tie ponuky, za ktorých prenájom nemuseli platiť, bez ohľadu na motiváciu hostiteľskej krajiny. Následne radili prezidentom, aby sa nereagovalo na provokácie tej ktorej krajiny, aby sa tým neohrozila možnosť využívať „bezplatnú“ základňu. Katar nebol jedinou krajinou, ktorá využila americkú základňu na získanie imunity. Na konci 20. storočia saudské úrady hostili americké sily, zatiaľ čo saudskí úradníci súčasne spolupracovali s al-Káidou na zabíjaní Američanov. Prezident Recep Erdogan premenil Turecko na štát podporujúci skupiny od Hamasu a Hizballáhu až po al-Káidu a Islamský štát, zatiaľ čo Pentagón a ministerstvo zahraničných vecí nezasahovali zo strachu, že stratia prístup k leteckej základni Incirlik, kde sú dislokované aj americké jadrové zbrane. Na celom Blízkom východe sa však umiestňovanie základní ukázalo skôr ako prekážka než ako výhoda. Pred konfliktmi s Iránom v júni 2025 a marci 2026 USA evakuovali väčšinu personálu zo svojich základní v Kuvajte, Saudskej Arábii, Bahrajne, Katare, Spojených arabských emirátoch, Ománe a Iraku.

Budú chcieť americkí vojaci umierať za Trumpa?

Bez ohľadu na to, koľko raketových systémov Patriot USA nasadia, americké jednotky umiestnené tak blízko frontu sú zraniteľné voči balistickým raketám a dronom. Aj keď zraniteľnosť personálu nie je problémom, umiestnenie základní na Blízkom východe a v Turecku dáva hostiteľským krajinám de facto právo veta nad misiami. Keď vojna s Iránom konečne skončí, Pentagón by mal podľa názoru analytika AEI Michaela Rubina prehodnotiť umiestnenie základní v celom regióne. Zatiaľ čo námorné zariadenia v Maname a Jebel Ali zostanú kľúčové – a zatiaľ čo Bahrajn a Spojené arabské emiráty sú pre USA zodpovednými hostiteľmi – udržiavanie ostatných základní môže podľa experta spôsobiť viac škody ako úžitku. Namiesto toho, aby sa USA spoliehali na Turecko, mali by sa spoliehať na Grécko a Cyprus. Namiesto toho, aby zostali v Saudskej Arábii a Ománe, mali by USA expandovať v Somálska, uvádza analytik. Americká armáda vstúpila do Perzského zálivu v roku 1971, keď Briti evakuovali svoje základne v dôsledku zúženia svojej strategickej vízie a ochoty projektovať silu.

Teraz je čas, aby USA urobili to isté, avšak bez toho, aby sa vzdali projektovania sily. Mapa základní Pentagónu musí odrážať realitu 21. storočia, nie dedičstvo 20. storočia. Národný záujem vyžaduje, aby základne slúžili jasným cieľom a neboli zaťažené výhradami ani neobmedzovali diplomatické kroky, keď sa situácia v hostiteľských krajinách zhorší, uvádza autor. Akosi však zabúda dodať, že k týmto krokom sú USA de facto donútené nekompromisným postojom Iránu, ktorý síce zatiaľ nemá jadrovú zbraň, ale má v arzenáli inú, rovnako ničivú zbraň hromadného ničenia – Hormuzský prieliv.

Prečítajte si tiež:

• Predĺženie prímeria s Iránom je „veľmi nepravdepodobné“, uviedol Trump
• USA zaútočili na iránske plavidlo v Ománskom zálive. Teherán vyhlásil porušenie prímeria a ohlásil odvetný úder
• Porušovaním prímeria USA ukazujú, že nemajú záujem o diplomatické riešenie, tvrdí ministerstvo zahraničia