Kríza „dôvery v Demokraciu“. Merz priznal, že v Nemecku rastie problém

Nemecký kancelár Friedrich Merz v nedeľu priznal, že Nemecko trpí „krízou dôvery v demokraciu“.

Jeho priznanie prichádza v čase, keď 68 % Nemcov nesúhlasí s vládou a 70 % je nespokojných s jeho výkonom. Strana Alternatíva pre Nemecko (AfD) sa medzitým stala najpopulárnejšou stranou v krajine, pričom v prieskumoch verejnej mienky sa stabilne pohybuje na úrovni okolo 27 %.

Merz však tento problém prezentoval predovšetkým ako problém politického tónu a spoločnej zodpovednosti. V letnom rozhovore pre verejnoprávnu televíziu ZDF uviedol, že z posledného zasadnutia nemeckého parlamentu odišiel znepokojený agresivitou, ktorú prejavili AfD, ľavicová strana Die Linke a dokonca aj Zelení. Zasadnutie, ako povedal, nebolo „dobrou reklamou pre demokraciu“.

V podstate tak krízu spôsobenú politickým zlyhaním premenil na krízu parlamentných spôsobov a zároveň presunul veľkú časť zodpovednosti na ostatné strany.

Merz nespomenul, že 71 % Nemcov považuje spoluprácu medzi jeho stredopravicovou koalíciou CDU/CSU a stredoľavými sociálnymi demokratmi za slabú. Nespomenul ani to, že 81 % ľudí sa domnieva, že náklady na vládne reformy sú rozdeľované nespravodlivo, zatiaľ čo 79 % pochybuje, že vládne opatrenia v oblasti zdravotníctva vyriešia finančné problémy systému.

Dôvera sa nestráca preto, že poslanci nahlas poukazujú na problémy, ktorým čelí ich krajina. Stráca sa vtedy, keď vlády sľubujú jednu politiku a realizujú inú, keď reformy zvyšujú náklady bez zlepšenia verejných služieb a keď sa zdá, že voľby nedokážu zmeniť smer, ktorým sa krajina uberá.

Samotný Merz je toho jasným príkladom. Pred voľbami v roku 2025 sľúbil, že neoslabí ústavný limit Nemecka na vládne zadlžovanie, známy ako „dlhová brzda“. Len o niekoľko týždňov neskôr presadil fond vo výške 500 miliárd eur a vyňal veľkú časť vojenských výdavkov z pravidiel zadlžovania. Kancelár odvtedy priznal, že tento obrat vážne poškodil jeho dôveryhodnosť.

Menej ako 24 hodín po víťazstve vo voľbách Merz tiež priznal, že nezavedie imigračné opatrenia, ktoré sľúbil počas kampane v snahe získať späť voličov od AfD.

K tomu sa pridáva odmietnutie ostatných nemeckých strán spolupracovať s AfD. Hoci táto strana teraz vedie v prieskumoch, jej rivali naďalej vytvárajú aliancie, ktorých hlavným cieľom je zabrániť jej nástupu k moci. Milióny Nemcov preto môžu hlasovať za najpopulárnejšiu stranu v krajine, ale málokedy sú svedkami toho, že by táto strana získala nejaký významný vplyv na vládu.

Kríza v Nemecku nezačala hádavými parlamentnými debatami. Je to kumulovaný výsledok hospodárskej stagnácie, vysokých cien energie, masovej imigrácie, zhoršujúcich sa verejných služieb a politickej triedy, ktorá roky opisovala odpor voči svojej politike ako hrozbu pre demokraciu.

Merz identifikoval príznak. Čo však stále odmieta uznať, je skutočnosť, že demokracia nezíska späť svoju dôveryhodnosť prostredníctvom výziev k lepším spôsobom. Zotaví sa až vtedy, keď voliči uveria, že ich rozhodnutia môžu priniesť skutočnú politickú zmenu.

Nemecko zďaleka nie je jedinou európskou krajinou, ktorá čelí tomuto problému.

Prečítajte si tiež:

• Nový britský premiér má plány. Aj s Ukrajinou
• Ako by Čierna Hora mohla skomplikovať už aj tak napäté rokovania o rozpočte EÚ?