Hitlerov rodný dom dostal novú úlohu. Z pútnického miesta neonacistov je policajná stanica

Na prestavbu nenápadného domu zo 17. storočia v hornorakúskom mestečku Braunau am Inn pri nemeckých hraniciach vynaložil štát približne 20 miliónov eur. Rekonštrukcia sa skončila s trojročným meškaním a budova je dnes takmer na nepoznanie. Pôvodnú žltú fasádu prekryla biela omietka, nad vchod pribudla tabuľa s označením polície.

Na chodníku pred budovou však zostal pamätný kameň s nápisom: „Za mier, slobodu a demokraciu. Už nikdy fašizmus. Milióny mŕtvych varujú.“

Osud domu bol predmetom desaťročia trvajúcich sporov. Budova patrila od roku 1912 jednej rodine a od roku 1972 ju štát využíval na základe nájomnej zmluvy ako centrum pre osoby so zdravotným postihnutím, ktoré patrili medzi obete nacistického režimu. Posledná majiteľka Gerlinde Pommerová však dlhé roky odmietala akúkoľvek prestavbu a až do poslednej chvíle napádala vyvlastnenie nehnuteľnosti.

Rakúsko prijalo zákon o vyvlastnení v roku 2016 a Najvyšší súd následne potvrdil odkúpenie približne 800 štvorcových metrov veľkého objektu za 810 000 eur.

Historici odmietli jeho zbúranie a zároveň neodporúčali zriadiť múzeum či pamätník, aby sa miesto nestalo ešte väčším magnetom pre neonacistov. Expertná komisia preto navrhla zriadiť v budove policajnú stanicu. Rakúska vláda tvrdí, že trvalá prítomnosť polície jasne ukáže, že akákoľvek glorifikácia nacizmu je neprípustná, a miesto „zneutralizuje“.

Nie všetci však tejto logike veria. „To je absurdné. Ľudstvo predsa nezabudne, kde sa narodil najväčší masový vrah v dejinách,“ povedal hovorca Rakúskeho výboru Mauthausen Robert Eiter. Podľa neho rekonštrukcia nezabráni ani jedinému neonacistovi, aby sa do Braunau vybral.

Debata prichádza v čase, keď je najsilnejšou politickou stranou v Rakúsku krajne pravicová Slobodná strana Rakúska (FPÖ), ktorú po druhej svetovej vojne spoluzakladali bývalí nacisti. Podľa prieskumov ju podporuje približne 37 percent voličov.