Verejný ochranca práv: Vstúpil som do konania pred Európskym súdom pre ľudské práva v prípade zaobchádzania s väznenými osobami pri eskortách a požívania senzorickej deprivácie

Predmetom konania sú otázky súvisiace s používaním donucovacích prostriedkov pri eskortách väznených osôb, najmä používanie nepriehľadných okuliarov, slúchadiel tlmiacich zvuk a reťazových pút vrátane ich kombinovaného použitia. Európsky súd bude posudzovať, či takéto opatrenia boli v súlade s článkami 3 a 8 Európskeho dohovoru o ľudských právach, ktoré chránia pred neľudským alebo ponižujúcim zaobchádzaním a zaručujú právo na rešpektovanie súkromného života a telesnej integrity.

Stanovisko verejného ochrancu práv vychádza z dlhoročnej činnosti Kancelárie verejného ochrancu práv pri vybavovaní individuálnych podnetov, z návštev miest, kde sú osoby pozbavené osobnej slobody, ako aj z pôsobenia verejného ochrancu práv ako súčasti Národného preventívneho mechanizmu podľa Opčného protokolu k Dohovoru OSN proti mučeniu.

Vo svojom podaní verejný ochranca práv upozorňuje, že senzorická deprivácia, tj. obmedzenie alebo úplné znemožnenie využívania zraku a sluchu, počas eskorty nemožno považovať za bežné bezpečnostné opatrenie. Ide o zásah, ktorý môže výrazne prehlbovať pocit bezmocnosti, strachu, závislosti a poníženia osoby nachádzajúcej sa vo výkone väzby alebo trestu. Zároveň poukazuje na to, že ak sú tieto opatrenia kombinované s reťazovými putami obmedzujúcimi pohyb rúk aj nôh, ich celkový dopad na ľudskú dôstojnosť je podstatne závažnejší než pri posudzovaní jednotlivých opatrení samostatne.

Verejný ochranca práv vo svojom stanovisku zároveň zdôrazňuje, že bezpečnostné opatrenia môžu byť za určitých okolností legitímne. Ich použitie však musí byť vždy založené na individuálnom posúdení konkrétneho rizika, musí byť nevyhnutné, primerané sledovanému cieľu a riadne odôvodnené. Automatické alebo rutinné používanie najprísnejších donucovacích prostriedkov bez individuálneho vyhodnotenia je podľa zistení Kancelárie verejného ochrancu práv problematické z pohľadu ochrany základných práv.

Podanie zároveň pripomína zistenia verejného ochrancu práv z roku 2021, keď Kancelária verejného ochrancu práv označila používanie nepriehľadných okuliarov a slúchadiel pri eskortách za opatrenie nezlučiteľné s medzinárodnými štandardmi ochrany ľudských práv a odporučila Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky zmenu právnej úpravy. Hoci ministerstvo následne navrhlo sprísnenie podmienok ich používania, podľa verejného ochrancu práv tým neboli odstránené všetky systémové riziká.

Stanovisko tiež upozorňuje na význam transparentnosti právnej úpravy. Ak sú pravidlá upravujúce používanie donucovacích prostriedkov obsiahnuté v utajovaných interných predpisoch, môže byť sťažená účinná kontrola ich zákonnosti zo strany nezávislých kontrolných orgánov aj samotných dotknutých osôb.

“Úlohou verejného ochrancu práv nie je rozhodovať o vine či nevine konkrétnych osôb ani nahrádzať rozhodovaciu činnosť Európskeho súdu pre ľudské práva. Našou úlohou je priniesť súdu skúsenosti z ochrany ľudských práv na Slovensku a upozorniť na systémové problémy, ktoré sme identifikovali pri výkone našej pôsobnosti. Každý zásah do ľudskej dôstojnosti musí byť výnimočný, nevyhnutný, individuálne odôvodnený a podliehať účinnej kontrole. Ani osoba vo výkone väzby alebo trestu nestráca svoje základné práva a štát je povinný rešpektovať jej ľudskú dôstojnosť za každých okolností,“ uvádza verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský.

Verejný ochranca práv zdôrazňuje, že jeho vstup do konania nemožno vnímať ako podporu jednej zo strán sporu. Ide o štandardný nástroj medzinárodnej ochrany ľudských práv, prostredníctvom ktorého národné ľudskoprávne inštitúcie poskytujú Európskemu súdu odborné poznatky a skúsenosti z vlastnej činnosti s cieľom prispieť k riadnemu výkonu spravodlivosti.