Prvé čísla po reforme posudkov: menej pomoci nevidno, ale jeden údaj chýba

Reforma integrovaných posudkov mala ľuďom zjednodušiť cestu cez sociálny systém. Celkové mesačné štatistiky neukazujú plošné škrtanie pomoci. Tým sa však vec nekončí. Pri takejto reforme je rozhodujúce, či štát vie ukázať, čo sa po novom posudku stalo s konkrétnym človekom.

Na túto otázku sme sa pýtali už v predchádzajúcom komentári Hlavných správ. Upozornili sme, že reformu nemožno hodnotiť podľa pekných slov v metodike, ale podľa toho, kto po novom o pomoc príde. Preto sme poslali infožiadosť. Odpoveď Ústredia práce priniesla čísla aj vážnu medzeru: štát vie vykázať výsledky, no najcitlivejšie porovnanie pred a po reforme v odpovedi chýba.

Reforma má čísla, ale nie celú odpoveď

Ústredie práce uviedlo, že k 31. máju 2026 bolo vydaných 48 492 integrovaných posudkov. Pri takom počte už nejde o skúšobnú prevádzku, ale o reformu, ktorá sa reálne dotkla tisícov ľudí. Úrad zároveň uviedol, že v 8 312 posudkoch nebol určený žiadny stupeň odkázanosti.

Pri príspevku na opatrovanie odpoveď hovorí o 110 zánikoch nároku. Pri ďalších 17 prípadoch nárok na opatrovanie nevznikol, hoci oň žiadali. Pri osobnej asistencii úrad uviedol 64 prípadov, keď nebola priznaná. Pri všetkých kompenzačných príspevkoch spolu ide podľa odpovede o 1 203 osôb, ktorým nárok zanikol alebo nevznikol.

Tieto čísla samy osebe nedokazujú, že reforma plošne škrtá pomoc. No nemožno ich ani odbiť ako bezvýznamné. Týkajú sa ľudí, ktorí nežijú v abstraktnej štatistike, ale v každodennej odkázanosti na opatrovateľa, asistenta alebo kompenzáciu zvýšených výdavkov.

Pri opatrovaní je slovo zanikol podstatné

Najcitlivejšie číslo je 110 zánikov nároku na príspevok na opatrovanie. Slovo „zanikol“ znamená, že nárok predtým existoval. Nejde teda o situáciu, keď človek požiadal a štát mu pomoc po prvý raz nepriznal. Ide o už priznaný nárok, ktorý prestal trvať.

Aj toto číslo však treba čítať presne. Ústredie práce upozornilo, že nárok zanikol opatrovateľovi, teda poberateľovi príspevku, nie opatrovanej osobe. Zároveň dodalo, že dôvodom zániku nemusel byť iba integrovaný posudok. Mohol to byť aj iný dôvod, napríklad neschopnosť fyzickej osoby vykonávať opatrovanie.

Preto by bolo nepresné napísať, že reforma vzala opatrovanie 110 ľuďom. Presné je niečo iné: úrad priznal 110 zánikov už existujúceho nároku na opatrovanie, ale z odpovede nevieme, koľko z nich spôsobilo nové posúdenie a koľko iný dôvod.

A práve tu sa začína hlavný problém.

Najcitlivejšiu stopu úrad nesleduje

Pýtali sme sa aj na to, koľkým osobám sa po novom integrovanom posudku znížil, zvýšil alebo nezmenil stupeň odkázanosti oproti predchádzajúcemu posúdeniu. To je jadro veci. Nie koľko tabuliek vzniklo, ale komu sa po reforme reálne pohoršilo.

Odpoveď Ústredia práce bola stručná: požadované údaje nie sú štatisticky sledované.

Rovnako sme sa pýtali, či ministerstvo alebo Ústredie práce eviduje prípady, keď osoba pred reformou poberala príspevok na opatrovanie a po novom posudku oň prišla. Aj tam odpoveď znela, že tieto údaje nie sú štatisticky sledované. Podobne pri osobnej asistencii, kde sme sa pýtali na prípady, keď ju človek pred reformou mal a po novom posudku mu nebola priznaná alebo mu bol určený nulový rozsah.

Ak štát mení pravidlá pri odkázaných ľuďoch, musí vedieť ukázať nielen nové výsledné číslo, ale aj cestu od starého rozhodnutia k novému. Inak nevie verejnosti odpovedať na najľudskejšiu otázku reformy: kto si polepšil, kto si pohoršil a kto z pomoci vypadol.

Celkové počty poberateľov nepadajú. To však nestačí

Do veci vstupuje ešte jeden dôležitý údaj. Verejné mesačné štatistiky ÚPSVR neukazujú jednoduchý obraz plošného škrtania. Podľa dát spracovaných z mesačných štatistík za január 2025 až máj 2026 počet poberateľov pri troch sledovaných príspevkoch po spustení reformy neklesol.

Pri opatrovaní stúpol počet poberateľov zo 75 370 v auguste 2025 na 78 821 v máji 2026. Pri osobnej asistencii išiel zo 14 046 na 14 420. Pri kompenzácii zvýšených výdavkov stúpol zo 124 860 na 126 467.

Verejné agregované dáta nepodporujú jednoduchú tézu, že po septembri 2025 nastal plošný pád počtu poberateľov. Lenže celkové počty neuzatvárajú otázku konkrétneho človeka. Ak zo systému vypadne jeden opatrovateľ a iný doň pribudne, celkový počet sa môže nezmeniť alebo dokonca narásť.

Agregát neukáže, komu skončil nárok, komu vznikol nový a komu sa po posudku zhoršilo postavenie. Preto nestačí povedať, že celkový počet poberateľov neklesol. Pri sociálnej pomoci je dôležité aj to, či štát vie vysvetliť, komu sa po reforme zmenil život k horšiemu.

Že nejde len o papierovú zmenu, ukazujú aj odvolania. Ústredie práce uviedlo 3 469 odvolaní proti rozhodnutiam vydaným na základe integrovaného posudku. Z ukončených odvolaní bolo 1 469 posudkov potvrdených a 887 zrušených a vrátených na nové prejednanie a rozhodnutie. Odvolanie neznamená automaticky chybu úradu a vrátenie veci neznamená automaticky výhru žiadateľa. Pri takejto reforme však tisíce odvolaní ukazujú, že nejde o technickú zmenu bez sporu.

Za systém zodpovedá Tomášov rezort

Reforma stojí na zákone č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti. Išlo o vládny návrh predložený cez Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Rezort v čase predloženia aj prijatia reformy viedol Erik Tomáš. Podrobnosti výkonu posudkovej činnosti upravuje vyhláška MPSVR č. 51/2025 Z. z.

Preto je politicky fér hovoriť o reforme Tomášovho rezortu. Nie preto, že minister osobne rozhoduje o každom posudku. Ale preto, že jeho rezort nesie zodpovednosť za systém, ktorý má vedieť vysvetliť svoje dopady.

A tu sa ukazuje slabé miesto. Ak sa reforma obhajuje tým, že má ľuďom pomôcť, musí mať štát v rukách aj dôkaz, že po nej najzraniteľnejší neskončili horšie. Nestačí povedať, že mesačný agregát neklesol. Nestačí ani povedať, že niektoré údaje sa nesledujú. Práve tie údaje sú pri takejto reforme najdôležitejšie.

Tomášova reforma sa dnes nedá poctivo odsúdiť ako plošné škrtanie. Nedá sa však ani poctivo uzavrieť ako bezproblémová pomoc slabším. Kým štát nesleduje pred/po stopu konkrétnych ľudí, zostáva otvorená otázka, ktorú sme položili na začiatku: či sa z jedného posudku nestáva sito, cez ktoré niektorí odkázaní ľudia vypadnú bez toho, aby to bolo vidieť v celkovom čísle.