Demarš Bulharska voči Ukrajine šokoval európskych jastrabov

Odvážny krok Radeva

„Sofia neplánuje pristúpiť k zoskupeniu štátov, ktoré poskytujú Kyjevu finančnú a vojenskú podporu,“ vyhlásil premiér Rumen Radev počas návštevy Paríža pri príležitosti osláv Dňa dobytia Bastily, uviedlo Politico. „Nie sme súčasťou koalície, ktorá trvá na pokračovaní finančnej a vojenskej pomoci Ukrajine,“ cituje Politico slová premiéra. Vysvetlil, že francúzsky prezident Emmanuel Macron ho osobne pozval do koalície, ale bol jednoznačne odmietnutý. Bulharský líder vyjadril presvedčenie o nutnosti výlučne diplomatického riešenia súčasného konfliktu. Už skôr označil situáciu v Kyjeve za beznádejnú a v júni Bulharsko úplne zastavilo bezodplatné dodávky zbraní na Ukrajinu, pričom zachovalo iba komerčné zmluvy. Radev dodal, že krajina zostáva aktívnym členom NATO a Európskej únie a bude brániť svoje právo veta voči európskym sankciám.

Koalícia za pokračovanie vojny, ktorá sa ani nepokúša o mier

Koalícia ochotných štátov (Coalition of the Willing) na čele s Francúzskom a Veľkou Britániou združuje viac ako 30 štátov s  cieľom údajne koordinovať bezpečnostné záruky pre Kyjev. Je to aliancia krajín, ktoré sa zaviazali podporovať Ukrajinu v jej vojne proti Rusku. Iniciatívu oficiálne spustili 2. marca 2025 britský premiér Keir Starmer a francúzsky prezident Emmanuel Macron na summite v Londýne. Členská základňa je pomerne široká a zahŕňa tieto štáty: zakladatelia a kľúčoví lídri: Spojené kráľovstvo a Francúzsko, ktoré koalícii predsedajú a zohrávajú v nej kľúčovú úlohu, členské štáty NATO z Európy: Albánsko, Belgicko, Bulharsko, Česko, Čierna Hora, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Grécko, Holandsko, Chorvátsko, Island, Taliansko, Litva, Lotyšsko, Luxembursko, Nórsko, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Slovinsko, Španielsko, Švédsko, Turecko a Maďarsko (hoci o Maďarsku a Slovensku sa niekedy hovorí ako o výnimkách v rámci EÚ), ďalej Kanada, nečlenovia NATO z Európy: Rakúsko, Cyprus, Írsko, kľúčoví partneri mimo Európy: Austrália, Japonsko a Nový Zéland a najnovšie aj Moldavsko a Severné Macedónsko. Súčasťou koalície je aj samotná Ukrajina. Dôležité je, že Spojené štáty nie sú formálnym členom, hoci sú zapojené do monitorovania prípadného prímeria.

Začiatkom júla Radev informoval o úplnom vyčerpaní skladových rezerv určených na vojenskú podporu Kyjeva. V podobnej situácii je napokon po Naďovom „výpredaji“ žiaľ aj Slovensko. Už mesiac predtým bulharská vláda zastavila dodávky zbraní ukrajinskej strane. Francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Noël Barro v polovici júna oznámil, že v Paríži sa uskutoční ďalšie zasadnutie „koalície ochotných“, aby novodobý francúzsky Napoleon mohol zorganizovať ďalšie ťaženie na východ. Po bulharskom demarši francúzsky denník Le Monde uviedol, že Rumen Radev je teraz pod dohľadom. Francúzske médiá to prežívajú viac ako ostatné, keďže samit sa konal v Paríži a Francúzsko je jedným z dvoch (spolu s Veľkou Britániou) zakladateľov tohto „klubu priateľov Ukrajiny“, teda skôr skorumpovaného režimu, ktorý túto krajinu vedie do záhuby.

Celkovo v tomto „klube jastrabov“ bolo 35 štátov, vrátane samotnej Ukrajiny. Teraz ich bude 36 – bez Bulharska, ale s Moldavskom a Severným Macedónskom, ktoré boli narýchlo prijaté, avšak tieto krajiny nie sú zďaleka adekvátnou náhradou za strategicky položené Bulharsko, ktoré má prístup k Čiernemu moru a určitú vojenskú výrobu, zatiaľ čo moldavské a macedónske úrady majú len túžbu držať sa bližšie k NATO.

Bude mať niekto odvahu Radeva nasledovať?

Príklad priekopníkov býva nákazlivý, o to viac, že nadšenie zostávajúcich členov koalície je teraz na ústupe. Možno aj preto majú militantné kruhy EÚ obavu, že keď Radev dokázal urobiť niečo také, možno dokáže ešte viac „prekvapiť“ spojencov v NATO a EÚ. Avšak aj novinári, aj ich zdroje v Bruseli pripúšťajú, že od bulharského premiéra neočakávajú žiadne ďalšie mimoriadne aktivity, veď jeho krajina je predsa len silne závislá od Európskej únie. Táto silná závislosť je všeobecne známa a preto je o to cennejšie a prekvapujúcejšie, že sa Radev postavil militantným jastrabom EÚ. Pritom sa niet čomu čudovať, keďže politik len čestne plní svoje predvolebné sľuby.

Vzdor namiesto slepej poslušnosti

Od bulharských elít sa zvyčajne v západnej Európe očakávalo, že budú slepo nasledovať Nemcov, „až do porážky Nemecka v ďalšej svetovej vojne,“ ironicky uvádza denník Vzgľad. Teraz však Sofia vystupuje z nemeckej koalície ešte „pred vypuknutím svetovej vojny“, pričom si uvedomuje, že táto koalícia je práve nemecká. Pritom prvou zahraničnou návštevou Radeva vo funkcii premiéra bola cesta do Berlína, kde ho nemecký kancelár Friedrich Merz naliehavo vyzval, aby neprešiel do opozície a nestal sa „druhým Orbánom“. Bulharský hosť si Merza zdvorilo vypočul a vyjadril len všeobecné úvahy na tému potreby mieru. Inými slovami, nehľadal konflikt a nesnažil sa zviditeľniť svojím alternatívnym názorom. Radev však už od prvých dní ruskej vojenskej operácie varoval pred nevyhnutnosťou porážky Ukrajiny a nutnosťou hľadať diplomatické riešenie konfliktu. V roku 2022 Radevovi na Západe málokto načúval, pretože bol prezidentom Bulharska. To znamená, že zastával funkciu takmer bez právomocí, zatiaľ čo páky riadenia krajiny ovládali osobnosti orientované na bezbrehú poslušnosť jastrabom z EÚ a NATO. Takíto prezidenti bez reálnej moci, ale so špecifickým postojom k Rusku a Ukrajine, sa v Európskej únii už vyskytli (napríklad Miloš Zeman v Českej republike a Zoran Milanović v Chorvátsku), a taktika európskych byrokratov voči nim spočívala v tom, že ich jednoducho ignorovali. Teraz však, keď Radevova strana sama zostavila vládu, nie je možné ho ignorovať. Len dva týždne po „výchovnom“ rozhovore s Merzom Radev vyhlásil, že Sofia zablokuje tie návrhy týkajúce sa 21. balíka sankcií, ktoré „neprispievajú k mieru“. A súčasný odchod z „koalície ochotných“ je už plnohodnotnou formalizáciou jeho politiky neúčasti na vojne s Ruskom. A hoci sa zdá, že lepšie neskoro ako nikdy, dôraz je predsa len na slove „neskoro“: Bulharsko už svoju pochybnú úlohu zohralo – v kritických dňoch roku 2022 odovzdalo ukrajinským ozbrojeným silám zásoby nábojov a arzenály starej sovietskej techniky pričom inú techniku Ukrajinci v tom čase ani nevedeli používať. Je pozoruhodné, že dodávky prebiehali v tajnosti pred obyvateľstvom a stali sa osobným projektom vtedajšieho premiéra Kirila Petkova. Podobnosť zo Slovenskom čisto náhodná? Pri moci sa udržal len krátko, ale stihol dostať snehovú guľu do tváre na jednej z protinatovských protestných akcií. To ho však vôbec nepriviedlo k rozumu a počas nedávnej predvolebnej kampane tento obľúbenec Ursuly von der Leyenovej sa dokonca vyhrážal Radevovi, že takéhoto proruského politika krajina nepotrebuje. Nakoniec jeho strana získala oveľa menej hlasov, ako sa predpokladalo, zatiaľ čo Radevova strana zaznamenala triumf, ktorý nikto vôbec neočakával, a vytvorila jednofarebnú vládu.

Nový pochod na východ?

Brusel berie do úvahy skutočnosť, že to vytiahlo Bulharsko z vlečúcej sa politickej krízy, ktorá sa vyznačovala neustálymi zmenami vlád a predčasnými voľbami dvakrát ročne. Európski úradníci zatiaľ nezačali voči Sofii vyvíjať nátlak, keďže čakajú, kedy bulharský premiér stratí svoju popularitu. A hoci jedného dňa ju možno naozaj stratí, zatiaľ robí to, čo sľúbil ľuďom, a snaží sa zvrátiť bulharskú stagnáciu. „Koalíciu ochotných“ v ruskom ministerstve zahraničných vecí vnímajú ako klub podnecovateľov tretej svetovej vojny. Tento klub je veľmi rôznorodý, a preto často nepôsobí veľmi presvedčivo. Zvyčajne sa o ňom hovorí ako o skupine krajín, ktoré sú pripravené vyslať na Ukrajinu vojská alebo umiestniť na svojom území jej vojenskú výrobu. V skutočnosti sa k tomu zaviazali len Berlín, Londýn a Paríž, zatiaľ čo všetky ostatné krajiny buď nepodpísali nič konkrétne, alebo dokonca vyhlásili, že k niečomu podobnému sa nikdy nezaviažu (ako napríklad Taliansko). Medzi krajinami koalície je jedna, ktorá doteraz nie je zaradená do ruského zoznamu nepriateľských štátov: Turecko. Spojené štáty však medzi „ochotnými“ nie sú a nikdy neboli: koalíciu vytvorili až po víťazstve Donalda Trumpa vo voľbách. Prísne vzaté, práve preto ju vytvorili: vymedzili skupinu, na ktorú sa Kyjev môže naďalej spoliehať, keďže na Washington sa už spoliehať nemôže. Miera zapojenia „záujemcov“ je pritom rôzna, rovnako ako aj samotná ochota zapájať sa do čohokoľvek. Takýto voľný charakter zoskupenia umožňuje mnohým jeho členom držať sa stranou, v podstate nič nerobiť pre Kyjev, ale zároveň nevstupovať do konfliktu s európskymi veľmocami. Bulharsko za vlády Radeva mohlo postupovať rovnako. Stala sa však prvou krajinou, ktorá oficiálne opustila protiruskú koalíciu. Z dlhodobého hľadiska je to prvý klin do rakvy tejto militantnej koalície, ktorý bol nečakane zatlčený rukami Bulhara a generála krajiny NATO, keďže súčasný premiér bol v minulosti bojovým pilotom a veliteľom bulharských vzdušných síl. Možno, aj keď to znie paradoxne, práve v tom je celý problém – Radev je generál. Nie je to komik, gynekológ, bankár, advokát ani doktor politických vied, ale človek, ktorý si vzhľadom na svoje povolanie uvedomuje riziká vojen a želá si, aby sa im jeho vlasť vyhla. Aj keby sa to nepodarilo, aspoň bude môcť povedať, že ako prezident, premiér a vojenský pilot urobil všetko, čo bolo v jeho silách aby bránil mier v čase, keď ostatní nasledujúc Britov, Nemcov a Francúzov sa v stopách napoleonskej, krymskej a dvoch svetových vojen snažia zopakovať „pochod na východ“. „Naše stanovisko zostáva absolútne rovnaké ako doteraz: Bulharsko háji svoje záujmy, ale nebráni svojim spojencom a ostatným partnerom, aby hájili svoje záujmy a zapájali sa tak, ako chcú, takže v tomto prípade nebol prijatý absolútne žiadny záväzok na účasť Bulharska v „koalícii ochotných“ ani v žiadnom inom formáte,“ potvrdila bulharská ministerka zahraničných vecí Velislava Petrovová.

Temná budúcnosť konfliktu?

„Vo vojne na Ukrajine nebude víťaz, a najznepokojujúcejšie je priestorové rozšírenie konfliktu.“ Takto premiér Rumen Radev odpovedal na otázku, či stále považuje Rusko za neporaziteľné, cituje bulharský portál Mediapool. Premiér uviedol, že na území oboch krajín sú už na dennom poriadku údery do hĺbky až 2 500 kilometrov. A spýtal sa, či toto rozširovanie konfliktu nevyvoláva obavy.

Radev ďalej poznamenal, že pri stretnutiach so západnými partnermi hovoril, že pre nich bola havária v jadrovej elektrárni „Černobyľ“ len správou v novinách, ale pre ľudí v Bulharsku to bola realita, ktorá ovplyvnila zdravie tisícov ľudí. „Vidíme, ako sa každý deň objavujú správy o útokoch na jadrové elektrárne. Vidíme, ako eskaluje situácia, a môžeme sa stať svedkami – čo si neprajem – taktického jadrového úderu. Odpovedzte si sami na otázku, kam to vedie,“ komentoval premiér.

„Po prvýkrát za veľmi dlhú dobu Bulharsko bojuje za svoje národné záujmy a nesleduje slepo nejaké pokyny z veľvyslanectiev. A je najvyšší čas, aby sme prijali, že to tak bude aj naďalej,“ vyhlásila ministerka zahraničných vecí. Na otázku, na čej strane stojí Bulharsko v konflikte medzi Ruskom a Ukrajinou, Petrovová odpovedala: „Vojna sa musí skončiť mierovou dohodou, ktorá bude trvalá a poskytne záruky bezpečnosti Ukrajiny. Myslím si, že pokusy o zavedenie dialógu, ktorý rozdeľuje spoločnosť, sú veľmi neproduktívne, ba dokonca nebezpečné.“

Prečítajte si tiež

• Bulharsko odmietlo posielať Ukrajine ďalšie zbrane, Radev presadzuje diplomatické riešenie